JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Reakcia na liberálnu kritiku Huga Cháveza

Kríza žánru | Svet | Tomáš Profant | 18.03.2013

_ma_small

Autor textu „Neoliberalizmus a hľadači alternatív,“ Pavol Hardoš, z liberálne-demokratických pozícií už druhýkrát kritizuje „bravčovú tvár,“ nad ktorej odkazom si človek „môže leda tak odpľuť.“ Najväčším problémom jeho textu však nie je zámena piety za obyčajnú slušnosť, ale nekritický pohľad na liberálnu demokraciu ako formu vlády, univerzálny prístup k západnej koncepcii ľudských práv a vylúčenie geopolitického kontextu z jeho analýzy.

Podľa Hardoša: „Ak niekto dlhodobo zlyháva pri poctivom dodržiavaní princípov ľudských práv a slobôd, neospravedlnia ho žiadne proklamované sociálne alebo hospodárske úspechy, žiadne veľkolepé prejavy proti neoliberalizmu, ba ani úprimné deklarácie dobrých úmyslov.“ Spomedzi viacerých problémov v tejto vete by som tu chcel vyzdvihnúť, že zlyhávanie „pri poctivom dodržiavaní princípov ľudských práv a slobôd“ nemusí vždy viesť k pošliapavaniu demokracie. Práve naopak. O podobnú kritiku sa pokúša kritická demokratická teória venujúca sa inštitúciám liberálnej demokracie, najmä ústave a ústavnému súdnictvu. Toto nie je chápané ako garant slobôd, ale ako nedemokratický, násilný, utlačovateľ demokracie. Ústavné súdy obmedzujú konanie parlamentov podobne, ako to robia medzinárodné organizácie ako Svetová obchodná organizácia, alebo Svetová banka.

Wolfram Schaffar a Aram Ziai vo svojom učebnicovom texte uvádzajú dva príklady obmedzovania demokracie skrz ústavné inštitúcie – Juhoafrickú republiku a Thajsko. V prvom prípade došlo po odstránení apartheidu k prijatiu ústavy s obvyklými základnými právami. Avšak sú to práve tieto základné práva, ktoré bránia dôslednej dekolonizácii tohto štátu. Ekonomická nerovnosť má za následok zlyhanie demokratizačného procesu. Právo na osobné vlastníctvo ukotvené v ústave znemožňuje efektívnu politiku prerozdeľovania. Najvyšší zákon štátu zaručuje nedotknuteľnosť právnych nárokov na násilím nadobudnutú pôdu. Biela menšina tak skrz ústavu obmedzuje parlament a znemožňuje plnú demokratizáciu krajiny.

Thajský príklad je podobný. V roku 1992 tu došlo po dlhých rokoch autoritárskeho režimu podporovaného Spojenými štátmi k demokratickému obratu. Jeho zavŕšením malo byť prijatie ústavy v roku 1997. Tá kodifikovala dobré vládnutie, značné základné práva a s nimi ich ochrancov – ľudskoprávnu komisiu, protikorupčný úrad, či úrad ombudsmana. Prvým premiérom od prijatia novej ústavy sa stal Thaksin Shinawatra, ktorého praktiky rozhodne nezodpovedali liberálne-demokratickým predstavám o vládnutí, avšak jeho sociálne programy mu zaisťovali legitimitu prostredníctvom voličov. Nespokojné rojalistické elity napokon v roku 2006 zorganizovali puč, ale vo voľbách 2007 bol Thaksin opäť zvolený. Výkon jeho úradu mu však sťažovali práve ústavné orgány až bol zbavený úradu kvôli účasti v programe na varenie považovanej za konflikt ekonomických záujmov. Jeho vládna strana bola napokon súdom zakázaná kvôli údajnému kupovaniu hlasov. Demokratickí aktivisti a aktivistky preto hovoria o puči sudcov. Po ňom opäť nasledovali masové protesty na Thaksinovu podporu. Znova sa tu prejavuje ten istý problém ako v Južnej Afrike. Inštitúcie, ktoré majú demokraciu chrániť, jej zabraňujú.

Nechcem sa púšťať do debát o tom, aké jednotlivé kroky Hugo Chávez podnikol počas svojej vlády, pretože to jednoducho nie je oblasť môjho profesného záujmu. Odmietam však kritiku, ktorá Chávezov režim zavrhuje en bloc kvôli narúšaniu liberálne-demokratických princípov. Keďže tieto môžu byť nedemokratické, je treba sa podľa môjho názoru pozrieť vždy konkrétne na to, čo je porušované a za akým účelom a najmä v akom vzťahu je toto porušenie k demokracii bez prívlastku liberálna. Nemusí totiž vôbec ísť o porušenie demokracie, ale naopak, o jej naplnenie.

Nemenej kriticky je treba zhodnotiť aj Hardošovu kritiku údajnej romantizácie globálneho Juhu (juhizmu), bohužiaľ bez uvedenia zdrojov a citovania „silnejšej odozvy“. V tejto pozícií paternalistický Severan priviera oči nad pokleskami Južana, pretože on viac nie je necivilizovaným divochom, ale je stereotypizovaný do pozície dobrého alebo ušľachtilého divocha a tomu je treba odpustiť jeho prehrešky. Ostatne, je to divoch.

Taká pozícia samozrejme problematická je, avšak Hardošov pohľad vychádza z pomýleného univerzalizmu ľudských práv, ktorý sa zakladá na ich západnej koncepcii privilegujúc individuálne, občiansko-politické, práva pred kolektívnymi, sociálno-ekonomickými, právami. To sa ako problematické ukázalo už v prípade Thajska a Južnej Afriky. Univerzalizmus sa prejavuje v tom, že presne v duchu koloniálneho nazerania na svet sa očakáva, že nezápadná spoločnosť sa podriadi týmto právam, tomuto civilizačnému diskurzu. Z perspektívy blížiacej sa kultúrnemu relativizmu rešpektujúcej kultúrnu odlišnosť je potrebné ustúpiť z pozície univerzalizmu individuálnych práv a umožniť iným spoločnostiam, aby si svoje práva definovali sami. Inak sa Hardošom správne kritizovaného paternalizmu nezbavíme.

Tu je azda treba zdôrazniť, že jednotkou takejto spoločnosti vonkoncom nemusí byť celá Venezuela. Môžu ňou byť komunity s odlišne pôsobiacimi demokratickými princípmi, čoho je práve Venezuela dobrým príkladom. Takisto je vhodné byť opatrný najmä vo vzťahu k tzv. ázijským hodnotám, ktoré častejšie ospravedlňujú autoritárske režimy miesto aby lepšie napĺňali vôľu ľudu.

Napokon je treba kriticky zhodnotiť predstavu, že „[k]eď vyhodnocujeme pôsobenie nejakého politika, nezaujíma nás, čo by robil na jeho mieste jeho oponent. Už vôbec nás nemusí zaujímať, čo by robil nejaký slamený panák, z temných hlbín predstavivosti vylovený neoliberálny macho autokrat (…) kontrafaktuálom Cháveza je teda Chávez-demokrat.“ Opäť je tu problematické, čo rozumieme pod pojmom demokracia a skutočnosť, že Chávez-liberálny-demokrat by mohol demokracii ústavne brániť. Širším problémom však je globálny geopolitický kontext, v ktorom sa „Chávez-nedemokrat“ nachádza. V situácii značného ohrozenia, potvrdeného v roku 2002, kedy bol Chávez odstránený pučom, o ktorom CIA vedela, nie je Chávezovým kontrafaktuálom Chávez-demokrat, ale Chávez-nedemokrat-2. Je ním teda človek, ktorý je schopný v situácii značnej infiltrácie krajiny zvonka, silnej polarizácie spoločnosti a neposlušnosti časti armády, vládnuť čo najdemokratickejšie, ale bez ohrozenia prevratom. Príklady Cháveza-demokrata, Salvadora-Allendeho-demokrata, Jacobo-Árbenza-demokrata a mnohých ďalších hovoria za všetko.

Je to práve Chávezova snaha o demokraciu a jej napĺňanie, ktorú by sme mali kriticky hodnotiť, ale mali by sme si pritom byť vedomí značne nepriateľského prostredia, v ktorom sa nachádza. Takisto by sme mali rešpektovať rozhodnutie preferovať iné ľudské práva než tie, ktoré preferujeme my. A napokon, mali by sme si byť vedomí aj toho, že naša forma demokracie nemusí byť tá najlepšia. Spôsob, akým napríklad narábame so životným prostredím, nech je jasným dôkazom toho, že určite nie je.

Zdroj

Schaffar, Wolfram – Ziai, Aram (2011): Demokratie, Demokratisierung und Konstitutionalismus in Peripheriestaaten. In: Ataç, Ilker – Kraler, Albert – Ziai, Aram (ed.): Politik und Peripherie. Eine politikwissenschaftilche Einführung. Wien: Mandelbaum, s. 93–112.

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 99 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 21.03.2013 (Ywe)

Diskusia k článku obsahuje 42 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist