Americkí republikáni potrebujú utorkové kongresové víťazstvo za akúkoľvek cenu.

Aj za cenu podpichovania irackého kata na čo najskoršie obesenie Saddáma Husajna.

To načasovanie smrtonosného rozsudku na iba pár hodín pred príchodom Američanov k volebným urnám, možno, pravda, rovnako vyvrátiť ako aj potvrdiť.

Ale o víťazovi volieb rozhodne téma: Irak.

Umenie možného predvádza propagandistickú tvár.

US médiá majú v prime time a na prvých pages zvýraznenú jednu, jedinú udalosť: trest smrti pre diktátora!

Trest síce všeobecne očakávaný, no oveľa viac časovo naťahovaný až tesne pred siedmy november.

Ešte raz musí Saddám Husajn americkým republikánom pomôcť.

Už inak ako pred rokmi vlastnou vojnou s Iránom.

Tentoraz najmä vlastnou krvou.

Má im podržať väčšinové mocenské kreslá nad demokratmi. Tí v poslednom čase objavili v sebe nečakanú nádej na zvrátenie Bushovej doktríny násilného šírenia demokracie...  Ale keďže, ako priznáva neokonzervatívny komentátor Robert Kagan, „nutkanie miešať sa do záležitostí iných nie je ani nič moderné, ani to nie je zrada amerického ducha, ale je to skôr  súčasť genetického kódu Ameriky,“  akýkoľvek prostriedok na víťazstvo je vítaný a  teda aj dobrý. 

Veď ide znovu o opätovnú výhru pravicovej Ameriky nad liberálnou.

Nič nemožno ponechať „volebnej náhode a nálade voliča“, treba naňho pritlačiť aj v posledných sekundách a zatlačiť do úzadia aj pedofílné aféry vo vlastných politických a náboženských radoch...

Ide o veľa, možno až o veľmi veľa.

Ak bushovci stratia väčšinu v Snemovni reprezentantov, bude to pre nich zle-nedobre, ak stratia aj Senát, bude už najmä zle.

Bushova revolúcia vypätých výbojov vo svete a teraz najmä na Blízkom východe by sa dostala do ohrozenia. Nezopakoval by sa úspech Newta Gingricha spred dvanástich rokov. Nezopakovala by sa revolúcia, ktorá sa začala práve dobytím oboch komôr Kongresu pre republikánov a odstavením demokratov do roly neaktívnych pozorovateľov.

A nič viac tak Bush na posledné dva roky účtovania s nepriateľmi demokracie nepotrebuje ako odpísaných demokratov. Aj keď amerických...

Michal Havran