Stačí zbežný pohľad na inzertnú stranu časopisu. Celá je farebná a zaplatila ju jedna z popredných londýnskych realitných kancelárií. Už na prvý pohľad sa však od iných reklám odlišuje niečím zvláštnym. Text je v ruštine a reklama je určená najmä ruským čitateľom.

Ani to by však ešte nemuselo byť príliš zvláštne: veď realitná firma si môže objednať reklamu v hocakom jazyku, prečo nie aj v ruštine. Lenže mám v rukách veľmi drahý časopis, presnejšie magazín s výstižným názvom Nový štýl. Je určený špeciálne pre novú skupinu ruských boháčov, ktorí sa v poslednom čase usadili v Anglicku. Časopis je pre nich a majiteľka magazínu Elena Ragozinová sa nemôže sťažovať. Magazín si predpláca až pätnásťtisíc ruských boháčov, ktorí žijú  v Anglicku. Na predaj je aj veľkolepý dom vo Windleshame, v grófstve Surrey. Cena: 70 miliónov libier! Nechce sa mi veriť. Nejde o tlačovú chybu? To je predsa astronomická, nevídaná suma.

„Áno, je to v librách, tá cena je v poriadku,“ dodáva s úsmevom Elena. Je mi jasné, že také domy za také sumy si v súčasnosti môžu v Anglicku dovoliť kúpiť vo veľkom len noví a neuveriteľne bohatí Rusi...

Náhrdelník za 4,2 milióna libier

A teraz mám možnosť niektorých z nich aj vidieť, aj ja s nimi rozprávať, pretože som práve na veľkej party na londýnskej Bond Street, kde sa práve otvára nový klenotnícky obchod pod názvom Leviev´s diamond Empire.

Vchod strážia tvrdí muži s granitovými tvárami. A majú na to dôvod. Tak drahý obchod som ešte nikdy nevidela. Najlacnejší predmet, ako som si všimla, je diamantový prsteň za 25 tisíc libier, aspoň to hovorí sám výkonný riaditeľ obchodu. Spýtala som sa, či diamantový  náhrdelník, ktorý má na krku Elena Ragozinová, má naozaj hodnotu 4,2 milióna libier, ako sa uvádza na cenovke. Áno, odpovedá, je to presná cena. Spytujem sa, či by taký drahý diamant nemal mať už vlastné meno, niečo ako Koh-i-noor?

Ale riaditeľ odpovedá: „Ale nie, aby diamant dostal meno, musí mať vyše sto karátov.“

Nuž zabudnite na našich chlapcov tešiacich sa z bonusov vo finančnej City, ale aj na tých, ktorí sedia za volantom drahého Bentley a bafkajú pritom pokojne z fajky. Aj víťaz londýnskej lotérie by sa medzi týmito novými ruskými boháčmi cítil ako príslušník chudobnej vrstvy.

A tak bude zrejme najlepšie, ak sa s tým všetkým len zmierime. Pretože londýnska ruská plutokracia je oveľa väčšia než zopár našich miliardárov. A práve magazín Nový štýl je jedným  z indikátorov, že táto nová vrstva boháčov sa už demograficky profilovala ako jasná vrstva britského, či skôr londýnskeho života.

Ľudový mýtus ešte stále môže ukazovať niektorých Rusov ako neohrabaných a násilných zabijakov, na krku so zlatými retiazkami a vyzbrojených kalašnikovmi, obiehajúcimi nočné kluby v Londýne či v St. Tropez. Roman Abramovič pravdaže svieti ako iný portrét, odkedy kúpil známu hračku Chelsea FC...

Ale to prvé klišé je už takmer minulosťou: význačný počet týchto veľmi bohatých, veľmi šikovných a veľmi veľmi krásnych (najmä) žien tvoria relatívne mladí ľudia, ktorí vyrobili nepredstaviteľné bohatstvo z explózie kapitalizmu v postkomunistickom svete. Môžu žiť na hociktorom mieste na zemeguli. Ale oni sa rozhodli usadiť práve v Londýne.

„Londýn je veľké mesto s veľkou kultúrou, ktoré má Rusom čo povedať,“ hovorí Assia Websterová, tridsaťštyriročná rodáčka zo Sankt Peterburgu, teda Petrohradu a nie tak dávno ešte Leningradu. Je manželkou Stephena Webstera, londýnskeho klenotníckeho návrhára.

„Ak niekomu v Rusku poviete, že žijete v zahraničí, zvyčajne odvetí: Ach, ten kvetnatý Albión, tá anglická hmla. Je to termín afektovania, termín, ktorý sa stal súčasťou jazyka.“

A zrejme aj preto novembrové vydanie magazínu Vogue venuje podstatnú časť práve The Ladies of Londongrad. Aj kvôli faktu, že tieto dámy majú svoj vlastný Vogue, teda Nový štýl...

„Máme v našom magazíne aj články o móde, ale toto nie je ženský magazín,“ hovorí Elena Ragozinová. „Rusi veria v kultúru a najmä vo vzdelanie. Nie všetko je len o peniazoch. Toto je magazín pre veľmi vzdelaných ľudí.“

Ja k tomu dodávam, že je nepravdepodobné, aby Nový štýl odobral priveľa výtlačkov vydavateľovi časopisu The Economist.

Elena Ragozinová má 49 rokov a verí vo svoje nové poslanie. Je dosť naštvaná, ako Briti nových  Rusov vnímajú. Je hyperaktívnou ženou a prišla do Anglicka pred šiestimi rokmi s manželom. Obaja vyštudovali ekonómiu a dlhší čas prednášali. A potom jedného dňa pochopili, že teória sa dá premeniť na prax. Tak sa stali bankármi. O niečo neskôr sa Elena dala na podnikanie v médiách a snaží sa Angličanom všemožne dokázať, že noví Rusi neprišli žiť do Anglicka preto, aby sa vyhli plateniu daní v Rusku. Elena hovorí, že vzdelaní podnikatelia, ktorí prišli k veľkým peniazom, nie sú od nás ostatných odlišní.

“Ak predsa niekto získa naraz veľa peňazí, tak si kupuje veci na spríjemnenie života. Rusi sú rovnakí.“

Prečo opúšťajú vlasť?

O sto rokov budú tieto peniaze starými peniazmi. Tak prečo ich sústreďujú v Anglicku, keď môžu s nimi odísť žiť do New Yorku, Paríža, alebo sa utiahnuť kdesi do večne teplých krajín, alebo na miesta, kde si môžu kúpiť rozľahlé plány pôdy A v prvom rade - prečo opustili vlasť?

„Ľudia, ktorí menia krajinu, robia tak predovšetkým preto, že systém nie je tak stabilný, ako by si želali,“ dodáva Elena opatrne. Nechce nijako svoju vlasť uraziť, ale zároveň prízvukuje , že byť bohatou v Londongrade je oveľa bezpečnejšie než v domovine.

A ešte dodáva, že po posledných udalostiach, keď v Moskve zastrelili bankárov a novinárku Annu Politkovskú, tvrdú kritičku Putinovho režimu, neodchádzajú zo svojho londýnskeho domu bez bodyguardov...

The Daily Mail, 10.októbra 2006 (upravené)