Samozvaný saudskoarabský básnik žiada rukami o ticho a v starom beduínskom štýle hodnotí udalosti: „Saddám Husajn bol skutočným vodcom, ktorý si zaslúžil našu podporu. Udržoval Irak stabilný a pokojný. A najmä bojoval proti Iráncom.“

V saudskoarabskom kráľovstve, aj medzi oficiálnymi predstaviteľmi či bežnými ľuďmi, sa otvorene diskutuje o chaose v Iraku a o rastúcom vplyve Iránu v celom regióne.

O rastúcej sile Iránu informujú otvorene aj saudské médiá. Náboženskí vodcovia hovoria o „perzskom prudkom útoku“, ohrozujúcom jestvovanie samotného islamu. V rijádskych salónoch sa o „iránskej hrozbe“ hovorí skoro tak otvorene a tak často ako o pomeroch na burze.

„Irán sa stal nebezpečnejší než samotný Izrael,“ hovorí šejk Musa bín Abdulazíz, vydavateľ magazínu Al Saláfi, muž, ktorý sám seba považuje za umierneného člena salafistického fundamentalistického hnutia, ktoré sa pokúša navrátiť islam k jeho pôvodným koreňom. A dodáva: „Iránska revolúcia obnovuje perzskú prítomnosť v regióne. To je skutočná zrážka civilizácií.“

Mnohí v Saudskej Arábii sú presvedčení, že „konflikt“ s Iránom je nevyhnutný. Po niekoľkých rokoch ochladenia vzájomných vzťahov sa Saudskorabi teraz veľmi obávajú, že Irán môže zostrojiť atómovú bombu a de facto sa stane v oblasti supermocnosťou.

Saudské bafkanie...

A tak Saudská Arábia spolu s ďalšími štátmi Perzského zálivu oznámila plán mierového vývoja nukleárnej energie. Oficiálni predstavitelia vyzdvihujú Haritha al Dhariho, predsedu Výboru moslimských špecialistov (výbor má napojenie na irackých povstalcov) a hovoria o zámere začať s podporou irackých sunnitov. To všetko má vyslať signál, že Saudská Arábia sa vážne zaoberá narastajúcim iránskym vplyvom.

„Je potrebné vytvoriť voči Iránu strategickú výzvu,“ hovorí Steve Clemens, riaditeľ American Strategy Program v think-tanku New American Foundation.

„To, čo Saudskí Arabi robia, je do určitej miery bafkanie, pretože nik v oblasti nerobí ani to,“ dodáva Clemens.

A tak sa teda naplno diskutuje o tom, ako by sa malo s Iránom konfrontovať. Mala by sa do toho pustiť Saudská Arábia so silným americkým krytím, alebo by sa to malo odohrať diplomatickou cestou, ponukou veľkého biznisu, čo by sa dalo ťažko odrieknuť...?

Demisia ambasádora

Rozpor medzi odlišnými názormi na recept konfrontácie naplno prepukol iba nedávno, keď princ Turki al-Fajsal, saudský ambasádor vo Washingtone, náhle a len po pätnástich mesiacoch rezignoval na post. Jeho rezignácia vyvolala množstvo dohadov o pokračujúcom zápase o podobe zahraničnej politike kráľovstva.

Saudskoarabský minister zahraničia, princ Saád al-Fajsal,  potvrdil Turkiho rezignáciu a ako dôvod uviedol osobné dôvody ambasádora... V súkromných kuloároch sa však hovorí, že dôvodom na rezignáciu boli hlboké rozdiely medzi ním a ministrom pre národnú bezpečnosť, princom Bandarom bin Sultánom, v otázke vládneho plánu politiky voči Iránu.

Iba niekoľko dní pred stretnutím prezidenta Georgea Busha s irackým premiérom Nuri Kamalom al-Malíkím náčrt nového plánu zverejnil saudskoarabský konzultant Nawaf Obejd v americkom denníku The Washington Post. V článku zdôraznil, že Saudskorabi sa chystajú intervenovať a podporiť irackých sunnitov, aby zastavili ich zabíjanie irackými šiítskymi milíciami podporovanými Iránom. Obejd prišiel okamžite o miesto, ale keďže ide o mimoriadne rešpektovaného špecialistu, zdá sa, že sa na podobný post čoskoro vráti.

Kráľ nie je americkou bábkou     

Člen kráľovskej rodiny, ktorý si neželal byť menovaný, hovorí, že ide o zápas medzi dvoma skupinami. Medzi tými, ktorí ako princ Bandar bin Sultán hľadajú podporu Bushovej vlády na tvrdý postup voči Iránu, a tými ako Turki, ktorí sa vyhýbajú postaviť sa v sektárskom konflikte na jednu stranu a sú presvedčení o tom, že jediným riešením problému sú rokovania s Iránom.

„Ani kráľ Abdulláh a ani fajsalovci nie sú americkými bábkami a Turkiho náhla rezignácia bola v skutočnosti návratom s cieľom postaviť sa zoči-voči Bandarovi a Abdulláhovi,“ dodáva nemenovaný člen kráľovskej rodiny.

„Možnosť konfliktu je veľmi vysoká,“ hovorí Abdelrahman Rašíd, riaditeľ arabskej satelitnej televízie Al-Arábíja.

A dodáva: „Kto sa postaví proti Iránu? Iba sami Izraelčania? Nemyslím si, že je to možné.“  

Kráľov ropný plán                  

Ešte v novembri, ako tvrdí kráľovský zdroj, kráľ Abdulláh však prezentoval americkému viceprezidentovi Dickovi Cheneymu plán na zvýšenie ťažby ropy tak, aby sa znížila jej cena, čo by malo spôsobiť Iránu ťažkú ekonomickú stratu. Tým by Irán znížil finančnú podporu hnutiu Hizballáh v Libanone a šiítskym milíciám v Iraku, a to bez priameho konfrontačného zásahu.

Poradca princa Bandara však hovorí, že žiadny rozpor v politike nejestvuje a v posledných dňoch niečo podobné vyhlasujú ďalší oficiálni činitelia.

Novým saudskorabským veľvyslancom vo Washingtone sa stane Abdel al-Džubaír, mladý diplomat vyškolený v USA, ktorého v roku 2001 poslal kráľ do Ameriky na zvylepšenie imidžu Saudskej Arábie, pokriveného po útokoch 11. septembra 2001. Mladý diplomat je blízkym spolupracovníkom princa Bandaru.

Mnohí Saudskorabi sa však otvorene a kriticky vyjadrujú aj o politike kráľovskej rodiny voči Iraku a kritizujú aj americkú politiku na účet záujmov Saudskej Arábie.

Pesimistickejší analytici zdôrazňujú, že krajina stratila silu a postavenie nielen v Iraku, ale aj v Libanone a v Palestíne a Irán s populistickou antiamerickou agendou získava výhody.

„Saudskorabi sa dopustili veľkej chyby tým, že nasledovali Američanov, ktorí nemali žiadny plán. Ak by boli intervenovali skôr, a tým pomohli irackým sunnitom, mohli nájsť aj vzájomné politické riešenie rozdielov a neboli by videli súčasné krviprelievanie,“ dodáva Chálid al-Dakhil, profesor na  King Saud University...

Hassan Fattah, International Herald Tribune, 21.decembra 2006
(krátené)