Šejk Alí al-Nadžafí, syn veľkého ajatolláha Bašíra al-Nadžafího (jeden zo štyroch veľkých ajatolláhov v Iraku), pre aš-Šarq al-Awsat povedal, že „ak sa na všetko budeme stále dívať len z osobných a materiálnych hľadísk, tak môžeme očakávať len horšiu situáciu od terajšej“. Upozornil i na to, že „medzi irackými šiítmi a sunnitmi neexistuje žiadny náboženský konflikt a sklame sa každý, kto chce vyvolať občiansku vojnu“.

V prvom rozhovore pre médiá (v ktorom hovoril o pohľade svojho otca na terajšiu situáciu v Iraku) povedal, že podľa otca „začiatok okupácie znamenal pre Irak vstup do temného a nekonečného tunela, ktorého koniec nevidíme. Z času na čas Irak, prechádzajúc ťažkými časmi, zaznamenal i nejaké úspechy, hoci sa stalo mnoho zlých vecí. Podľa názoru náboženského lídra však je ťažké v súčasnosti priviesť krajinu k bezpečným brehom a zvládnuť to, čo pre Irak skutočne chceme, ak sa všetci obyvatelia nepozastavia a všetky skupiny neurobia skutočné rozhodnutia“. Dodal, že „očakávame väčšie problémy, než máme teraz, ak sa na všetko budeme stále dívať len z osobných a materiálnych hľadísk“.

O návrhu zmierenia medzi sunnitmi a šiítmi v Iraku šejk povedal: „Iračania sa nelíšia, ani sa počas dejín medzi sebou nerozdeľovali na základe sunnitsko-šiítskych rozdielov. Obe komunity sú spojené rodinnými väzbami. S týmito importovanými rozdielmi prišiel až Saddám Husajn a medzinárodný terorizmus ich neustále vyvoláva. Prsty v tom majú aj okupanti.“

Zmierenie nie so všetkými

Spomínané zmierenie bolo vykladané z rôznych hľadísk a podľa náboženského hľadiska šejka al-Nadžafího „zmierenie je možné s tými, ktorí nemajú ruky pošpinené krvou irackého ľudu. My v Iraku dobre vieme, aká bola situácia. Učiteľ nemohol učiť, študent nemohol študovať, ak neboli v strane Baas. Musíme rozlišovať medzi baasistami, ktorí boli členmi strany z prinútenia, a tými, ktorí stúpali po straníckom rebríčku za cenu prelievania krvi a hanobenia cti Iračanov“.

Syn veľkého ajatolláha Bašíra al-Nadžafího vylúčil možnosť vypuknutia náboženskej vojny v Iraku. „Je mnoho pokusov nepriateľov krajiny a islamu o takúto vojnu. No, chvála za to Bohu, pevné stanovisko náboženských vodcov a ich rady irackej ulici, šiítskym veriacim i synom Iraku tomu zabráni. Verím tomu, že ktokoľvek zamýšľa a plánuje roznietiť náboženskú vojnu v Iraku, bojuje vopred stratený boj.

Dúfame, že rozumní ľudia prijmú stanovisko náboženských autorít, aby ochránili krajinu a moc zákona. Pracujeme na tom, aby sme takéto plány zmarili. Víťaz v takejto vojne by bol sám prvým porazeným.“

Šejk Alí al-Nadžafí potvrdil, že medzi jeho otcom a sunnitským duchovenstvom existujú kontakty. Povedal: „Dvere jeho úradu sú otvorené pre všetkých. On je otcovsky láskavý ku všetkým moslimom. Okrem toho, neexistujú žiadne zábrany či prekážky u šiítskych duchovných pre návštevy sunnitských bratov duchovných. Medzi bratmi sunnitskými duchovnými a šiítskymi náboženskými vodcami sa stretnutia uskutočňovali a kontakty budú pokračovať.“

Centrum pre všetkých Iračanov

O oživenom návrhu ajatolláha Abdula Madžída al-Chúího (ktorý vyslovil počas svojej návštevy Nadžafu, kde bol 10. apríla 2003 zavraždený) o premene Nadžafu na náboženské centrum všetkých Iračanov, sunnitov i šiítov, al-Nadžafí povedal, že „myšlienka vznikla z al-Chúího viery, že Nadžaf je pre svoju históriu kvalifikované vzdelávacie a náboženské miesto pre všetkých šiítskych náboženských vodcov a pre islam všeobecne. Podporujeme ašpirácie Nadžafu zaujať takéto miesto po tom, čo si jeho ľudia vytrpeli počas bývalého režimu. Dúfame, že sa nám splnia tieto nádeje“.

Situáciu v Nadžafe opísal ako „oveľa lepšiu než v ostatných provinciách a mestách Iraku. Nadžaf i ostatné iracké mestá potrebujú mnohé služby, elektrinu, pohonné látky, vodu...“. Dodal: „Situácia je tu všeobecne pokojná a dúfame, že tak pod ochranou irackých bezpečnostných síl i zostane. Bohužiaľ, v komunálnej správe vládne korupcia. Tá existovala za bývalého režimu a dodnes sa nič nezmenilo.“

O pohľade ajatolláha Nadžafího na federalizačný zákon, ktorý nedávno prijal parlament, jeho syn povedal: „Jeho stanovisko je počkať na podrobnosti právneho mechanizmu a potom to preskúmať do hĺbky. Všeobecne vzaté, náboženskí vodcovia vravia, že ak tento zákon uchráni jednotu Iraku a je proti štiepeniu irackej krajiny i ľudu, potom je v poriadku.“

O postavení a budúcnosti náboženských autorít v Nadžafe povedal: „V Nadžafe bolo už všelijako. Kedysi tam bola iba jedna náboženská autorita, nespochybniteľný vodca ajtolláh Abu al-Qásim al-Chúí. Nebolo nikoho na jeho úrovni. Po jeho smrti sa objavilo niekoľko skupín klerikov a všetko záleží na jedinom rozhodnutí ajatolláha al-Sístaního. Je ťažké odhadnúť, kto bude autoritou v budúcnosti, bude ním ten najučenejší. V Nadžafe je to tak, že najučenejší vyberú toho, kto je medzi nimi najlepší. Úrad náboženského vodcu nie je notárstvo na úschovu cenných papierov či závetu, je to náboženská a vzdelávacia zodpovednosť. Vedúcim sa stáva ten, ktorý dokáže vydávať najpravdivejšie fatwy a správnym spôsobom rozhodovať v rámci šaríje. Nie každý duchovný sa môže stať autoritou.“

Na otázku, prečo náboženskí vodcovia ignorujú médiá, syn náboženského vodcu povedal: „Náboženskí vodcovia majú problém s tým, že väčšina svetových médií je pod niečou kontrolou, absolútne neutrálne neexistujú. Výroky náboženských autorít by mohli byť skreslené alebo zneužité.“

Na návrh, aby mali náboženské autority vlastné mediálne nástroje, ako napríklad satelitný kanál, povedal: „To prichádza do úvahy a vážne sa to posudzuje.“

O tom, že pri voľbách náboženské vedenie nemlčalo, šejk Alí al-Nadžafí povedal: „Môj otec a ostatní vodcovia sa k voľbám vyjadrili preto, aby si každý uvedomil, že to bola najsprávnejšia cesta, a preto, aby presvedčili sunnitov zúčastniť sa na voľbách vo vyššom počte, než pôvodne chceli. Pôvodná myšlienka vytvorenia Zjednotenej irackej koalície zahŕňala všetky iracké komunity. Nenesieme zodpovednosť za chyby, ktoré sa v koalícii urobili neskôr. Náboženskí vodcovia nehľadajú vlastný prospech, ale to, čo je najlepšie pre všetkých Iračanov a veriacich.“

Islam ako pláštik pre teroristov

O terorizme tvrdí: „Terorizmus v Iraku má niekoľko podôb. Najrozšírenejší je sektársky terorizmus, keď sa vraždí podľa náboženskej príslušnosti. Máme i politický terorizmus, ktorý nerozlišuje sunnitov, šiítov, kresťanov, Arabov, Kurdov, jeho cieľom je dosiahnuť osobný prospech a islam je iba pláštikom.“

Napokon šejk Alí al-Nadžafí zdôraznil: „Šiítske náboženské autority boli, sú a budú nezávislé a vzťahy medzi irackými a iránskymi šiítmi sú založené na náboženskej báze, nie politickej. Irak i Irán majú každý svoje vlastné politické záujmy i postoje. Jedinečnosť Nadžafu je v jeho prestíži a nezávislosti. Ako napísal môj otec, jeho jedinečnosť je v duševnej rozmanitosti, je matkou všetkých náboženských škôl sveta.“

  Aš-Šarq al-Awsat, 16. október 2006 (krátené, medzititulky redakcia)