„Predstav sa ako zástupca čínskeho Taipeia! Si predsa z čínskeho Taipeia,“ kričali členovia čínskej delegácie na predstaviteľa Taiwanu na nedávnom dvadsiatom treťom Medzinárodnom filmovom festivale v Tokiu.

Výkriky s týmto poburujúcim obsahom boli určené Frankovi Chenovi,  riaditeľovi taiwanského filmového ofissu pri taiwanskom  ministerstve informácií, ktorý  práve predstupoval pred členov medzinárodných delegácií aby predstavil najnovšiu filmovú produkciu, ktorú jeho krajina ponúkla na známy tokijský festival.
Frank Chen sa však nedal vyprovokovať, najskôr chvíľu predstieral, že nič nepočuje , ale keď sa útoky z miesta kde sedeli čínski delegáti stupňovali, pokračoval o niečo hlasitejšie v započatom prejave. Ledva ho však dokončil, pretože poniektorí čínski delegáti sa postavili z kresiel a stále surovejšie  od neho znovu požadovali, aby sa predstavil ako zástupca čínskeho Taipeiu. Teda ako riaditeľ, ktorý síce prochádza z Taiwanu a z jeho hlavného mesta, ale neprichádza z nejakého „nezávislého“, či „samostatného štátu“, ale len z malého ostrova, patriaceho pevninskej Číne.
Frank Chen sa nevzdal.
Odmietol vyhlásiť, že pochádza z čínskeho Taipeia a znovu a znovu zdôrazňoval, že prišiel z taiwanského Taipeia a že vedie taiwanskú delegáciu z Čínskej republiky na Taiwane, čo je oficiálny názov Taiwanu používaný aj v medzinárodnej komunikácii.
Išlo o nepredstaviteľnú provokáciu voči Taiwanu, „neposlušnej“ či odštiepeneckej provincii, ale štátu, ktorý oficiálne uznáva síce iba 28 krajín, ale ktorý vydržal vyše päťdesiatročný tlak Pekingu a ešte stále sa nepodvolil jeho politického nátlaku.
Výsledkom provokácie je opätovné zhoršenie vzájomných čínsko-taiwanských vzťahov, ktoré sa v posledných dvoch rokoch dostali na nebývalo vysokú úroveň.
Spomeňme len nedávny podpis historicky významnej obchodnej dohody, na základe ktorej môžu oba štáty rozvíjať obchodné vzťahy v dosiaľ nepoznanej miere.
Alebo dohodu o výmene turistov, či dohodu o leteckej doprave...
Všetky tieto kroky svedčili o tom, že politici na oboch stranách sa čoraz viac vyhýbali najmä ideologickým útokom.
Ak by sa provokácia proti zástupcom Taiwanu bola odohrala napr. v Pekingu, či v Šanghaji tak by sa dala posudzovať iným hodnotením. Ale, že sa čínski filmoví delegáti   ponížili taiwanskú filmovú delegáciu na medzinárodnom festivale svedčí o tom, že ktosi v Pekingu mal záujem aj takýmto hrubým spôsobom vniesť do dobrých čínsko-taiwanských vzťahov ideologický nános minulosti.
K provokácii sa vyjadrili aj predstavitelia taiwanskej opozície.
Zástupca Demokratickej Progresívnej strany  napadol samotného taiwanského prezidenta Ma Jing-jua a šéfa vládnucej strany Koumitang a obvinil ho z naivity vo vzťahu k Pekingu a označil ho dokonca za „blúznivca“, čo sa týka jeho kurzu po neustálom zlepšovaní vzťahov s Pekingom
Ale zostáva ešte jeden nezodpovedaný fakt: po celý čas osočovania taiwanskej delegácie, nik z predstaviteľov usporiadateľskej krajiny, teda Japonska, do provokácie nezasiahol a nevyzval čínskych delegátov aby s útokom prestali.
Zdá sa teda, že akcia mohla byť vopred naplánovaná a jej cieľom bolo jednak naštrbiť čínsko-taiwanské vzťahy a na druhej strane si možno Japonci teraz v tichosti spokojne mädlia ruky.
Veď predsa Čína je svetová superveľmoc, s ňou, a nie s nejakým malým Taiwanom treba byť zadobre.
Je však tragédiou, že politika zasa raz a veľmi surovo zasiahla aj do umeleckého posolstva.