JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Sme v spánkovom režime

Kríza žánru | Svet | Hanno Hauerstein | 29.07.2014

_ma_small

V rozhovore Etgar Keret o čakaní na ďalší poplach v Tel Avive a o chýbajúcej empatii voči ľuďom v Gaze.

Od zavraždenia troch izraelských a jedného palestínskeho mladíka začiatkom júla, konflikt medzi Izraelom a v Gaze vládnucim Hamasom nanovo eskaluje. Na Izrael bolo odvtedy odpálených 800 rakiet. Izraelská armáda na to odpovedala mohutnými leteckými náletmi na Gazu. Etgar Keret, popri Davidovi Grossmanovi a Amosovi Ozovi jeden z najvýznamnejších súčasných spisovateľov Izraela, je známy vo svojej dvojitej úlohe ako autor a politický komentátor. Stretli sme ho minulú nedeľu v kaviarni Michal v Tel-Avive.

Piatok: V televízii človek denne vidí obrazy ľudí, ktorí v Tel Avive utekajú do krytov. Ako sa máte po tieto dni?

Etgar Keret: Denne sa budiť na poplach je nervy ničiace, obzvlášť pre niekoho, kto kráča životom tak vystresovaný a ustráchaný ako ja. Vlastne by som mal byť v tejto chvíli na Slovensku, aby som čítal zo svojich textov. Keď som mal odletieť, poprosil ma môj syn, aby som zostal, tak som odriekol. Jeho to celé zasahuje veľmi silne. Pri poslednom poplachu sa začalo jedno dievča vedľa neho hystericky chvieť a to ho vystrašilo. On má osem rokov. Za štyri roky má svoje Bar Mizwa. Doteraz si vždy želal Iphone. Včera prišiel ku mne a povedal, že si teraz želá niečo iné, a to, aby sne sa s ním vysťahovali na nejaké iné miesto.

Čo na to človek ako otec odpovie?

Opýtal som sa, či chce isť na nejaké určité miesto? Povedal, že chce tam, kde ľudia so sebou zaobchádzajú tak zmierlivo, ako je to len možné. Aj so zvieratami. Povedal som, okay, budem googlovať, čo za miesto by to mohlo byť. Možno Nový Zéland?

Skutočne pomýšľate na to, opustiť Izrael?

Našťastie máme do jeho Bar Mitzwa ešte niekoľko rokov na rozmyslenie. Rakety v decembri pred jeden a pol rokom boli prvé, ktoré môj syn zažil. Vtedy v sebe prvý raz objavil nenávisť a pocity pomsty. Moja žena a ja sme dnes opatrní v tom, čo smie vidieť v televízii. Momentálne veľa rozpráva o ľuďoch v Gaze, pociťuje súcit, obzvlášť voči deťom vo svojom veku. Nie som si istý, odkiaľ to má, pretože pokiaľ dnes niekto pozerá izraelské správy, dostáva veľmi jednostranný, skreslený obraz konfliktu.

Nie je žiadny záujem o to, čo prežíva obyvateľstvo Gazy?

Nedostatok empatie voči Gaze je v rámci Izraela dnes tak veľký, ako nikdy predtým. Na vine je toto Iron – Dome zariadenie. Prostredníctvom raketovej obrany sme kvázi nezraniteľní. Stále ale nachádzame cesty k sebaľútosti, nech je to kvôli všeobecnému strachu, ktorý tu práve panuje, kvôli nejakej na poslednú chvíľu odrieknutej svadbe, kvôli čomukoľvek. Mali by sme namiesto toho začať, vidieť veci v primeranej perspektíve. V Gaze medzitým zomrelo viac ako 100 civilistov ( pozn.prekl. v čase písania rozhovoru), medzi nimi veľa detí. To nesmie nikto ignorovať. Zároveň nám hovoria, že Izrael sa stane prostredníctvom zničenia ďalších budov v Gaze bezpečnejším miestom. Verím našej armáde, že pri bombardovaní postupuje tak opatrne, ako to len je možné, ale logika v pozadí je absurdná! Nebojujeme o prežitie.

Benjamin Netanjahu ospravedlňuje ostreľovanie tým, že Hamas používa obyvateľov Gazy ako rukojemníkov.

Predstavte si pre porovnanie bandu únoscov, ktorí vzali rukojemníkov. Je tam snáď riešením strieľať skrz rukojemníkov? A aj keby v jednom z týchto domov sedel jeden z veliteľov Hamasu, znamená to, že si automaticky zaslúži trest smrti? Práve takéto otázky tu sotva niekto kladie.

Prečo je to tak?

Obávam sa, že život Palestínčanov jednoducho nehrá v očiach ľudí žiadnu veľkú úlohu. Počas môjho života som spoluprežíval veľa víťazstiev Izraela. Rubová strana je vždy predvídateľná. Za každým víťazstvom nasleduje ďalšia dráma, za každou drámou ďalšie víťazstvo. Pokiaľ chceme naozaj istotu, sú kompromisy jediná cesta. Nemôžeme vždy len používať násilie.

Ste spisovateľ. Môže v tomto literatúra niečo napomôcť?

Myslím, že kritika súčasných literátov ako Grossman, Oz alebo aj moja vlastná nachádza momentálne malý ohlas mimo kruhov, ktoré ju aj tak propagujú. Keď sme sa nedávno dozvedeli, že tí traja unesení izraelskí chlapci boli zavraždení, citoval náš premiér hebrejského národného básnika Chaima Nachmana Bialika slovami: „ Za smrť dieťaťa nepozná ani Satan primeranú pomstu.“ Vec sa má tak: Netanjahu asi v škole nedával dobrý pozor. Bialik vždy odsudzoval pomstu ako takú.

Pred troma rokmi sme ste robili s Netanjahuom interview. Ako ste ho vtedy zažili?

Interview bolo časťou série v izraelskom denníku Haaretz: Spisovatelia robili interview s politikmi. Haaretz mi ponúkol Netanjahua ako partnera pre rozhovor, pokiaľ by som bol ochotný v ten istý deň cestovať do Talianska. Musíte ale vedieť, rodina Netanjahu ma nemôže vystáť.

Čím ste Netanjahuovcov voči sebe popudili?

V r. 1993 som napísal muzikál menom Entebbe, o prípade únosu lietadla, pri ktorom prišiel o život Yoni, brat Benjamina Nentanjahua. To bolo dlho predtým, ako Benjamin kandidoval za premiéra. V hre zjedia Yoniho kanibali. Benjaminovi bolo povedané, že smrť jeho brata nebola zbytočná, jeho heroizmus ho raz urobí premiérom Izraela. Vtedy sa to zdalo byť jednoducho komické.

Vaša hra bola satira.

V hre ide o naše zaobchádzanie s hrdinami, o to, ako ich využívame. Môj najlepší priateľ zomrel v armáde. Boli sme spolu, ja som opustil miestnosť, on sa zastrelil. Našiel som ho. Na jeho pohrebe hovoril vysokopostavený dôstojník, ktorý ho nepoznal. Povedal, že môj priateľ bol veľmi odvážny a všetci na stanovisku ho mali veľmi radi.

To nezodpovedalo skutočnosti?

Môj kamarát bol zbabelec! Všetci okrem mňa ho neznášali. Bol to skvelý chlapík, ale zbabelec. To bol motív mojej hry: zomrieš, stratíš svoju identitu, staneš sa pohonnou hmotou pre niečo celkom iné.

Ako Netanjahu na vašu hru reagoval?

Vyhralo to na alternatívnom divadelnom festivale v Acco prvú cenu a a Netanjahuovci sa tvrdo postavili proti festivalu. Tiež som bol prekvapený so súhlasom k interview. Cestoval som vtedy rovno z univerzity domov, zabaliť si tašku a letieť. Moja manželka mi ešte vtlačila do ruky lístok a poprosila ma, aby som ho odovzdal Netanjahuovi.

Čo na ňom bolo?

Som matkou dieťaťa a chcela by som vás povzbudiť, aby ste urobili všetko, čo je vo vašej moci, aby izraelské deti vyrastali v mieri. Niečo v tom zmysle. Opýtal som sa jej: „ Čo si myslíš? Že Netanjahu je Múr nárekov, pri ktorom ľudia nechávajú lístočky so želaniami? Strčím mu tento lístok do zadku, a napriek tomu, že po celý svoj život pre mier nič neurobil, náhle sa celkom zmení? Budem vyzerať ako idiot!“ Moja žena začala plakať.

Potom vám to predsa len prišlo ľúto?

V lietadle do Talianska som si pomyslel: „ Čo za blbca ty vlastne si? Toto je jedinečná šanca, a ty sa vzpieraš odovzdať lístok len preto, že je táto akcia odsúdená na neúspech?“ Mal som teda voči svojej žene pocit viny. Na brífingu ma ostatní žurnalisti vyzývali, aby som netrval na kritických otázkach. Súhlasil som, dobre vediac, že im klamem. V interview som Netanjahuovi povedal, že to vyzerá trocha tak, ako keby Izrael vždy len reagoval a opýtal som sa ho, čo je vlastne skutočný plán, ako konflikt ukončiť.

Čo vám na to Netanjahu odpovedal?

Že je to neriešiteľný konflikt. Netanjahuova reč je veľmi jasná: Izrael je existenčne ohrozovaný. Ako židovský štát nie sme uznaní a sme obklopení nepriateľmi. Sýria, Irán, Libanon, dokonca aj Irak sa môže stať novým nepriateľom. Dôvodom je, že sa ako nemoslimi neintegrujeme do regiónu. Dovtedy, kým budeme konflikt riešiť ako otázku prežitia, zostávajú otázky morálky mimo.

Ak by ste ho dnes mohli ešte raz stretnúť, čo by ste sa ho opýtali?

Otázka by dnes neznela príliš inak. Odpoveď pravdepodobne tiež nie. Keby som bol Netanjahu ja, ukončil by som teraz útoky na Gazu, prinajmenšom na pár dní. V terajšej situácii máme toto privilégium. Aby militantná organizácia ako Hamas prežila, potrebuje vojnu. Zjavne sa práve pokúša zachovať si pred palestínskou spoločnosťou tvár. Keby boj teraz náhle skončil, Hamas by tu stál ako skupina idiotov.

V tomto momente nás prerušia sirény, ktoré zavýjajú vždy tam, kde je Izrael napadnutý raketami. Návštevníci kaviarne Michal sa tlačia v najzadnejšom kúte kaviarne. Keret sa zodvihne viditeľne s nechuťou. Medzi signálom alarmu a prvou detonáciou prejde sotva pol minúty. Počujeme, ako zariadenie Iron-Dome zachytí vo vzduchu minimálne dve rakety. Explózia sa musela stať v neveľkej výške nad nami – je extrémne hlučná a sklenená fasáda sa od nej trasie. Jedna žena si kľakne pri stene schúlená do seba. V medzičase telefonuje Keret aj ja s priateľmi a rodinou, Keret mi ukazuje aplikáciu na svojom smartfóne, ktorá informuje o čase, mieste detonácie a veľkosti rakety. Po pár minútach sa vraciame na svoje miesto, objednávame si cappuccino, všetko vyzerá neuveriteľne normálne.

Etgar Keret: Situácie ako táto mi pripomínajú moje roky v armáde. Najdôležitejšie je, aby si včas prišiel domov, doniesol deťom sladkosti, zostal pokojný. Ako laptop v režime spánku. Občas sa pristihnem pri tom, ako si hovorím, že sa niečo stane. Po alarme čaká človek na ďalší alarm, ako keby človek čakal len na to, kedy ho dostihne realita. (Keret mi ukazuje na smartfóne svoju facebookovú stránku). Pozrite, tu, za normálnych okolností nedostanem viac ako 200 lajkov za svoje statusy. Pred pár dňami som tam postol poviedku Pastrami ( Saláma v slov. preklade knihy), je to posledná časť mojej novej knihy Sedem dobrých rokov. V Saláme ide o posttraumatické skúsenosti a o raketové útoky 2012. Za toto som dostal 1 500 lajkov. To je to, čo ľudia odo mňa chcú počuť.

Spisovateľ Nir Baram prednedávnom označil víziu dvojštátia za životnú lož izraelskej ľavice.

Historicky vzaté sme túto víziu skoro dosiahli v Oslo. Ale aj ja myslím, že palestínsky štát nie je žiadne skutočné riešenie. Je skôr ako darček, ktorý dá jeden z rodičov dieťaťu. Akurát oň dieťa musí pekne poprosiť. Narratív, ktorý po druhej Intifáde poskytol morálny základ na obsadenie územia, bol: Nepriateľ je silný. Dnes je slabý. A rozdelený, Ramallah a Gaza sú ako dve rozdielne planéty. Voľby, vzostup politikov ako Naftali Bennett, to všetko ukazuje, že tak skoro k dohode nedospejeme.

Pred naším rozhovorom ste povedali, že sa vám úloha politického komentátora prieči.

Je málo vecí, ktoré nenávidím tak, ako písanie mienkotvorných článkov. Tiahnuť do poľa s argumentmi a obvineniami, mi pripadá tak, akoby som vtiahol so zbraňami do modlitebne. Robím to len z nedostatku iných schopností. Pochybujem, že moje komentáre veľa zmenia. Je to ako svojpomocná skupina: človek urobí ľuďom v rovnakej situácii trocha jasno. Pre mňa je literatúra bezpečný prístav, avšak v časoch ako sú tieto, nepíšem žiadne fikcie.

www.freitag.de/autoren/der-freitag/wir-sind-im-schlafmodus

 

Preložila Beata Beregrad

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 168 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist