JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Stret svetov v Turecku

Kríza žánru | Svet | Svetlana Žuchová | 05.06.2011

_ma_small

Ak si človek vyberie dovolenku organizovanú cestovnou kanceláriou, má vedieť, do čoho ide. Od spolucestujúcich na tomto type výletu neočakávam, že budú mať skúsenosti so stopovaním po Ázii (ktoré nemám ani ja). Na prehliadku outletového centra s koženým tovarom či továrne na výrobu šperkov, kde ide o to, aby turisti minuli čo najviac peňazí, máme tri hodiny, kým na prehliadku Antalye, na ktorú podľa turistického sprievodcu stačia tri dni, máme hodinu a pol. Aj to ale patrí k tomu. Viem, do čoho idem, keď sa na týždeň oddám organizovanej ceste po juhozápadnom pobreží Turecka, fakultatívnym výletom, predplateným obedom a päťminútovým prestávkam stráveným v rade pred toaletami diaľničného odpočívadla. Keby som si chcela robiť, čo chcem, mala som cestovať sama, takto mám, čo som chcela a nemám sa čo sťažovať. A ani sa nesťažujem. Teda nesťažujem sa na cestovnú kanceláriu ani program výletu. Sťažujem si však na slovenských turistov.

Nechcela by som vzbudiť dojem, že sa sťažujem na ich neskúsenosť. Naopak oceňujem, ak sa niekto rozhodne prvýkrát cestovať až vtedy, keď deti odrastú a vyletia z hniezda. Nevadí mi, ak niekto letí po prvýkrát lietadlom, ak sa niekto musí naučiť, kde sa dostávajú palubné vstupenky a čo je to kebab. Nevadí mi to, pokiaľ sa to naučiť chce. O čom v prípade slovenských turistov nie som presvedčená. Súčasťou fakultatívneho výletu do malebnej, zaručene autentickej tureckej dedinky menom Şirince, do ktorej za autentickou neturistickou atmosférou vozia každodenne niekoľko autobusov turistov, je aj ochutnávka domáceho vína, kozieho syra, olív a zálievky na šalát. Slovenských turistov rozsadia k dlhým stolom, pred každého položia mištičku olív, tanierik s niekoľkými plátkami syra a pohárik trpkého červeného vína. Starenka, ktorá roznáša mištičky so syrom, sa nechá ochotne odfotografovať. Je vidieť, že na túto demonštráciu autenticky neturistickej tureckej pohostinnosti sú zvyknutí, všetko ide ako po masle podľa predpísaného scenára. Čo doňho nezapadá, sú reakcie slovenských hostí. Pani oproti mne sa ošíva, nedôverčivo pichne do mäkkého syra vidličku a povie svojej spolustolovníčke, že si vzala, len aby neurazila, že ktovie, čo sú to za syry a víno vlastne vôbec nepije, a že či si myslí, že si všimnú, ak to nedoje? Inde nám k obedu núkajú turecký Ayran, slaný spenený nápoj, z ktorého sa pani sediaca oproti mne s nedôverou odpije a zafrfle, že je to obyčajný kefír, tak čo. A v posledný deň zájazdu sa v autobuse cestou na letisko hovorí o tom, ako si konečne dáme bravčovinu.

Slovenským turistom sa nezdá podozrivé len Turecko, ale nápadnosti nesú ťažko aj vo vlastnej skupine. Naša turistická výprava má totiž amerického člena. Mojim spolucestujúcim je Američan Theo, ktorý  chcel vidieť Turecko, takže sa pridal, podobne ako všetkých ostatných tridsať členov expedície, k zájazdu cestovnej kancelárie. Až na to, že nehovoril po slovensky, sa choval dosť nenápadne, na všetky stretnutia chodil včas, bol umytý aj učesaný, mal dve nohy a jednu hlavu. Napriek tomu všetkému ho skupina slovenských turistov ostro sledovala. Čoskoro sa naskytla príležitosť, ako jeho americkosť osloviť. Theo totiž v Turecku jedol niektoré jedlá rukami. Žil jeden čas v Indii, kde je to bežné, a zvykol si lámať chlieb a naberať ním napríklad cícerovú pomazánku z taniera rukou. Sedíme tak pri obede, ja spôsobne obedujem vidličkou a nožom, Theo oproti mne je po svojom. Dve spolucestujúce vedľa mňa sa celkom bez okolkov a nahlas začnú pobúrene rozprávať o tom, že títo Američania sa nevedia chovať, že toto sú tie americké zvyky, jedna z nich spomenie, že jedného Američana už poznala a ten sa tiež správal divne. Že to všetko počujem, ich zjavne netrápi. Ba dokonca keď si všimnú, že ich konverzáciu počujem, ma jedna z nich osloví a spýta sa priam súcitne, ako to ten môj známy je, a prečo mu nepoviem, aby jedol normálne. Theo pritom nerozumie a usmieva sa na nás, pretože si myslí, že sme sa pri jedle dali do priateľského rozhovoru.

Pokúsim sa popísať, čo mi v týchto príhodách prekáža. Jednak nízka tolerancia slovenského turistu k čomukoľvek nezvyčajnému. Ale tak nech. V našich končinách sa rukami neje, dajme tomu, že to konvenčnejšiu pani v strednom veku prekvapilo, má na to právo. Existuje však slušnejší spôsob, ako svoje prekvapenie ventilovať. Čo tak napríklad povedať, Všimla som si, že jete rukami, u nás je to nezvyčajné, je to tak u vás zvykom? Nejde len o to, že by to bolo slušnejšie k Theovi (a ku mne), dajme tomu, že naše city môžu byť danej pani ukradnuté. Ale i ona by bola mala možnosť sa niečo naučiť, mohla sa dozvedieť, že v Indii je tento spôsob stravovania bežný, čo sa pritom, ako sa zachovala, nedozvedela, pretože ja som už nemala chuť jej čokoľvek vysvetľovať. Naviac mala pani pocit, že situáciu musí riešiť prostredníctvom mňa, hovorila o treťom človeku v jeho prítomnosti a bez toho, aby jej rozumel, čo sa zvyčajne považuje za neslušné. Celkom sa spoľahla na to, že puto dobrej slovenskej výchovy medzi ňou a mnou je silnejšie ako prchavé puto medzi mnou a akýmsi pobehajom zo zámoria. Mala som zrejme pokývať hlavou a povedať utrápene, že s tým nemôžem nič robiť, hoci sa veľmi snažím, že aspoň som už docielila, že doma nejeme ľudské mäso, ale vidličky a nože sa mi zaviesť nepodarilo. Chápem, že pani možno nie je zbehlá v angličtine, ale nebolo by to po prvýkrát, čo by ma niekto v zájazde poprosil, aby som mu čo to preložila, a mohla sa aspoň tváriť, že hovorí k Theovi. Ale načo, Američan je predsa iný živočíšny druh, na neho sa pravidlá slušného správania nevzťahujú. Kým pani horlila za to, aby sme sa správali, ako sa patrí a nepackali sa v jedle rukami, sama hrubo porušila pravidlá slušnosti. A to už ani nehovorím o zovšeobecnení „akí sú tí Američania“. Tá istá skupina sa totiž tvárila pobúrene, keď sprievodkyňa zájazdu opisovala, ako tureckí čašníci poznajú československých turistov podľa toho, že tajne vynášajú jedlo z raňajok. A ja si teraz dovolím ako pomstu malé zovšeobecnenie: Slovenskí turisti cestujú, aby si z ciest priniesli koženú bundu a zlatý šperk. Miestne zvyky a miestna strava ich nie len nezaujímajú, ale im nedôverujú, považujú ich za podozrivé a vidia v nich dôkaz barbarstva domorodcov. A nedajbože, aby sa im kúsok tohto barbarstva votrel do vlastných radov. Slovenskí turisti by urobili najlepšie, keby ostali na Draždiaku, kúpili si langoš a kofolu a a v spoločnosti súkmeňovcov sa vzájomne ubezpečovali o svojej dobrej výchove.

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 85 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 21.07.2011 (dobry)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist