„Ide o samovražednú politiku, ktorá uzamkne Taiwan do Číny.“ To sú slová Huang Kun-heja, šéfa nezávislých taiwanských odborov známych ako Taiwanský zväz solidarity.

Podobne sa vyjadrujú aj predstavitelia opozičnej Demokratickej progresívnej strany a ďalšie organizácie najmä politického charakteru. Cieľom takejto charakteristiky oficiálnej vládnej politiky sa stala najnovšia, do značnej miery prekvapivá správa o tom, že taiwanská vláda a čele s prezidentom Ma Jing-juom má začať v októbri oficiálne rokovania s pevninskou Čínou o podpísaní dohody o voľnom obchode.
Vyšlo totiž najavo, že pred oznámením o príprave dohody, ktorá by posunula donedávna napäté vzťahy medzi Čínskou ľudovou republikou a Taiwanom zatiaľ na najvyššie možnú vzájomnú úroveň, prebiehali už niekoľko mesiacov utajené a neformálne rozhovory o tejto téme.
Začiatok výdatného zlepšovania vzťahov veľkej Číny s tzv. odštiepenec kou provinciou oficiálne známou ako Čínska republika na Taiwane možno datovať k minuloročným parlamentným voľbám, v ktorých po dlhom čase zvíťazila nacionalistická strana Koumitang. Teda práve tá strana, ktorá sa o odštiepenie od Číny ešte v roku 1949, po vzniku Čínskej ľudovej republiky zaslúžila , najmä na popud svojho vtedajšieho vodcu Čankajška.
Pravdaže nebyť zásadnej ekonomickej zmeny v Pekingu pred tridsiatimi rokmi, ktorú inicioval vtedajší kormidelník Teng Siao-ping, určite by sa dnes o Číne ako o hospodárskej svetovej veľmoci nehovorilo a určite by súčasný taiwanský prezident, ktorého do kresla vynieslo víťazstvo jeho strany Koumitang nepostupoval tak ako postupuje.
Lenže celý svet- a treba dodať, že v prvom rade Amerika- je upnutý k Číne a niet už takmer na planéte štátu, ktorý by nechcel s novou Čínou obchodovať.
Logicky preto prišiel rad aj na Taiwan, aj keď ide o špecifický fenomén, pretože obyvatelia ostrova veľmi dobre vedia, že pekinská politika môže sledovať ekonomickým pripútaním Taiwanu k ČĽR v konečnom dôsledku aj pripútanie politické ,vstrebanie Taiwanu do hraníc Číny a teda pohltenie ostrova s jeho upadajúcimi ambíciami po nezávislosti.
Taiwanský prezident Ma Jing-jua si určite uvedomuje úroveň rizika, ku ktorému sa chystanými oficiálnymi rozhovormi a podpise paktu o voľnom obchode s Čínou vystavuje. Ale zároveň hovorí, že v situácii keď celý svet podpisuje s Čínou jednu obchodnú dohodu za druhou, by bolo pre Tajwan veľmi nebezpečnou hospodárskou kalkuláciou neurobiť to isté. Taiwanskí ekonomickí experti už vyrátali, že ak by Taiwan  s Čínou dohodu o voľnom obchode podpísal pomohlo by to zvýšiť taiwanský hrubý ročný produkt až o 1,72 percenta. Dohoda by mala zároveň zvýšiť priame zahraničné investície na Taiwan o takmer deväť miliárd dolárov v priebehu siedmich rokov, čo by vraj pomohlo vytvoriť až dvesto šesťdesiat tisíc nových pracovných miest.
Taiwan berie tiež do úvahy, že Čína sa stáva veľmi silným partnerom v Aseane,  v hospodárskom Združení štátov juhovýchodnej Ázie, čo z Číny pomôže vyrobiť ešte väčšieho ekonomického obra než je tomu teraz.
Taiwanský prezident tvrdí, že je pripravený podstúpiť aj veľké politické riziko, ktoré sa môže napokon z podpisu dohody o voľnom obchode vyvinúť, aj keď treba povedať, že už dosiaľ sa dostali vzťahy ČĹR a Taiwanu na veľmi slušnú úroveň najmä vďaka sérii dohôd o zintenzívnení obchodných vzťahov, rozšírením letovej a nákladnej dopravy či rozmachom turistiky.
Čínske komunistické vedenie sa k politickým obavám opozičných taiwanských politikov nevyjadruje. V Pekingu vedia, že súčasný ekonomicko- politický kurz Taiwanu sa môže po taiwanských voľbách v roku 2112 upraviť a k moci sa môžu  dostať  politici, ktorí budú mať na vzťahy s Čínou iný názor než terajšia skupina okolo prezidenta Ma Jing- jua.
Lenže súčasná svetová eufória  obchodovania s Čínou- ešte väčšia v čase svetovej hospodárskej krízy- nahráva aj terajším taiwanským politikom, ktorí sú pri moci.
Potvrdzuje to o.i.aj fakt, že na zorganizovanie referenda, ktoré by malo ukázať na odpor Taiwančanov proti podpisu chystanej zmluvy o voľnom obchode dokázala opozičná  Demokratická progresívna strana získať zatiaľ iba  sto dvadsať tisíc podpisov.
A to je  v takmer tridsaťmiliónovej krajine veľmi, veľmi málo...!