Tony Blair sa dva mesiace pred odchodom z funkcie premiéra chce ešte raz nepríjemne zapísať nielen do britskej histórie. Vraj Great Britain potrebuje nielen zmodernizovať arzenál svojich jadrových rakiet Trident, umiestnených na jadrových ponorkách, ale aj postaviť tri ponorky nové.

Aj keď diskusia o tejto téme bola  v dolnej snemovni dosť tvrdá a Blair musel čeliť rebélii vlastných labouristických poslancov a jeho návrh prešiel iba s podporou konzervatívcov Davida Camerona, otázky stoja absolútne inak.

Blairova argumentácia, „myslím, že je to dôležité pre našu bezpečnosť v tomto neistom svete“, je úbohým ospravedlnením pokračovania súčasnej surovej britskej politiky vo svete, presne podľa schémy bushovcov. Aj americký Pentagon predsa pripravuje zmodernizovanú sériu jadrovch zbraní, tak prečo by nemal Tony Blair presadzovať to isté.

Problém je však v tom, kto tento neistý svet vytvoril, kto všetko má na ňom podiel a kto si želá, aby aj  naďalej jestvoval.

Sú to iba  tie „darebácke“ štáty, medzi ktoré patril momentálne totálne zlikvidovaný Irak?

Je to Irán?

Je to Severná Kórea?...

Je neuveriteľné, ako svet dokáže okamžite prijať propagandistické výkriky politikov podobných raketovému mužovi na londýnskej Downing Street. Saddám Husajn žiadne jadrové zbrane, ktorých sa tak Tony obával a strašil nimi v parlamente len pár dní pred dávno odsúhlasenou inváziou proti Iraku, nemal...

Irán nedokáže svet presvedčiť, že nebuduje iba jadrovú elektráreň , ale kdesi v podzemí aj jadrovú bombu, ale fakt, že na Blízkom východe sa v tichosti a so zavretými očami dovolilo Izraelu postaviť vlastný „odstrašujúci“ jadrový arzenál, v podstate nikoho nepáli.

Severná Kórea, vedená určite nevyspytateľným a paranoidným Kimom nielen použila vlastný  vojenský jadrový program na ekonomické vydieranie, ale pri jeho počiatkoch stála aj obava z vojenskej konfrontácie nielen s Južnou Kóreou, ale aj s americkými jednotkami umiestnenými v blízkosti demarkačnej línie na 38.rovnobežke.

A čo samotná studená vojna? Ešte stále teda zrejme jestvuje, lebo po nej už mal predsa nastať svetový mier.

Bush a Blair zdedili práve z neslávneho obdobia „cold war“ od vlastných politikov nezvyčajnú vlastnosť: dokážu vyrábať nepriateľa, lebo inak by nemuseli politicky prežiť. Nepriateľ to môže byť skutočný, ale v dnešnom svete ťažko identifikovateľný , ale môže byť aj papierový, a taký tiež dobre poslúži.

Svet by mal podľa Busha a Blaira či Olmerta vyzerať nasledovne: „Všetci sa musia vzdať jadrových zbraní okrem nás.“

Stavím sa s vami, že ani pentagonská modernizácia jadrových zbraní a ani terajší Blairov návrh na viac lepších Tridentov sa na program Bezpečnostnej rady OSN nedostanú.

Pykať musia iba tí slabí. Lebo tí sú najnebezpečnejší...!