JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Toto nie je kríza, ale úpadok civilizácie

Kríza žánru | Svet | Eduard Chmelár | 10.11.2010

_ma_small

Na prvý pohľad znie nedávna správa NASA ako vzrušujúce a trochu úsmevné sci-fi: americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku hľadá dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní vydať sa na jednosmernú misiu na Mars s cieľom kolonizovať ho.

Ambíciu vyslať na červenú planétu ľudskú posádku ohlásil už v roku 2004 George Bush, vtedy sa však počítalo s návratom astronautov. Tieto plány zastavil začiatkom tohto roka jeho nástupca Barack Obama, keď v návrhu rozpočtu odoprel vesmírnej agentúre požadovaný finančný balík. O deväť mesiacov sa však všetko mení a multimiliardový projekt pod názvom Hundred Year Starship finančne podporila nielen NASA, ale aj Pentagon. Prečo?

 

     Základný rozdiel badať vo filozofii celého programu. Kým Bushov projekt Constellation sa obmedzoval len na kozmický výskum, dnes NASA otvorene hovorí, že hlavným cieľom vesmírneho programu je dlhodobá kolonizácia kozmického priestoru. Projekt sa vracia k myšlienke slávneho britského kozmológa Stephena Hawkinga, ktorý počas prednášky pri príležitosti 50. výročia NASA v apríli 2008 vyzval na masívne investície do postupného osídľovania Marsu. Podľa jeho názoru by mal Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku venovať vesmírnemu výskumu desaťkrát viac peňazí ako doteraz alebo 0,25 percenta celosvetových finančných zdrojov. Dôvod je jednoduchý – jediná šanca ľudstva na dlhodobé prežitie spočíva v kolonizácii okolitého vesmíru. „Vstupujeme do veľmi nebezpečnej fázy dejín ľudstva,“ varoval vedec v auguste tohto roka. „Naša populácia a využívanie prírodných zdrojov rastú exponenciálnym tempom. Ak chceme prežiť toto storočie, naša budúcnosť je vo vesmíre.“

 

Hawking verí, že zameriavať sa na ochranu Zeme už nestačí. Podľa neho tu nemáme šancu dlhodobo prežiť a musíme expandovať do vesmíru. Pre tento štýl uvažovania, ktorým sa uberá renomovaný fyzik, ale aj NASA a Pentagon, je charakteristická latentná rezignácia. Rezignácia nielen na kapacity, ktoré poskytuje táto planéta, ale aj na nenahraditeľný význam Zeme pre samotné ľudstvo. Vesmírna expanzia je za súčasných podmienok istým druhom zrady tohto sveta. Pred deviatimi rokmi som sa v knihe Rozprava o zjednotení ľudstva pohrával s myšlienkou „globálneho Mojžiša“, ktorý by vyviedol obmedzené množstvo vybraných ľudí na nejakú „zasľúbenú planétu“. No ak by aj existovala takáto možnosť, ľahkovážne zavrhnúť a zničiť Zem by znamenalo rozvrátenie akéhokoľvek etického systému, stratu rešpektu k životu a viery v niečo, čo nás presahuje, kozmický trest smrti s ďalekosiahlymi filozofickými dôsledkami. Napriek tomu, že spolu s autorom teórie Gaia Jamesom Lovelockom predpokladáme, že prah nezvratných zmien sme už prekročili, že sa budeme musieť pripraviť na obmedzenia vo všetkom, pre všetkých a všade, že bezstarostná éra márnotratnosti sa definitívne chýli k svojmu koncu, upriamenie pozornosti na ďalšie možnosti nekonečného prečerpávania zdrojov – tentoraz vo vesmíre - nerieši náš základný problém. A tým je radikálna zmena civilizačnej paradigmy a výrazné zúženie možností prežitia ľudstva.

 

     Kľúčovým omylom dneška je populárna predstava, že to, čo prežívame, je finančná alebo ekonomická kríza. Kríza totiž nemusí byť vždy katastrofálna, spravidla trvá len niekoľko rokov a na globálny systém pôsobí v konečnom dôsledku ozdravujúco. Naše generácie však zasiahla prílivová vlna oveľa dramatickejších a ďalekosiahlejších zmien. To, čomu čelíme, je globálny úpadok civilizácie ako takej. Čaká nás zdĺhavé obdobie postupného, možno trochu nerovnomerného úpadku, ktoré môže trvať aj niekoľko storočí. Občas budeme mať pocit, že situácia sa stabilizuje, ale vzápätí upadneme do ešte hlbšej depresie. Z tohto trendu dnes už niet vyslobodenia. K tomuto predpokladu nás vedie dlhodobé štúdium vzostupu a pádu civilizácií v dejinách ľudstva.

 

     Pre obdobie úpadku civilizácií je z historického hľadiska charakteristických niekoľko faktorov. V počiatočnej fáze dochádza k posilňovaniu rôznorodých požiadaviek záujmových skupín, ktoré sa dostávajú do konfliktu a k oslabovaniu spoločného sociálneho cieľa. Spoločnosť je cynická a skeptická, jej viera v zmysel neustáleho materiálneho rastu je značne podrytá, stráca sa zmysel pre akékoľvek smerovanie. Vodcov pohlcuje riešenie každodenných problémov inštitucionálnej krízy, takže majú čoraz menej času reagovať na zásadnejšie problémy. Postupne sa vytráca nádej, že sa veci môžu vrátiť do normálnych koľají. Spoločenské inštitúcie sa pre väčšinu obyvateľstva stávajú čoraz nezrozumiteľnejšie, mizne aj politická kontrola nad nimi. Vodcovia, ideológie, stratégie i návrhy konkrétnych riešení sa rýchlo menia. Všetko je nestále, vládcovia strácajú podporu, systém sa pomaly posúva smerom k rozkladu. Nedosiahnuteľným vzorom v skúmaní týchto zmien bol britský historik Arnold Toynbee. Ten na prvé miesto v príčinách rozkladu civilizácií kládol duchovnú krízu alebo akúsi celospoločenskú demoralizáciu. Tú spôsobuje väčšinou falošné sebauspokojenie, ktoré vyvoláva úspech. Keď sa spoločnosť stáva úspešnou, stáva sa aj príliš sebavedomou, arogantnou, skorumpovanou a morálne skazenou. Nepatričná pýcha zákonite vyúsťuje do sklamania, masy sa odcudzujú svojim vodcom a ľudia sa snažia uniknúť z tiesnivej prítomnosti do idealizovanej minulosti alebo imaginárnej budúcnosti. Civilizácie sa podľa Toynbeeho rozvíjajú len vtedy, ak dokážu aktívne, odvážne a dômyselne odpovedať na výzvy doby – naopak, upadajú, keď prepadnú vlastnému kultu a prestávajú reagovať na prekážky, ktoré je nevyhnutné prekonať. Napríklad úpadok Atén vysvetľuje fatálnou chybou, keď si tento mestský štát urobil modlu z vlastného mŕtveho obrazu a začal si zakladať na svojej vlastnej minulosti. Nejde síce o nevyhnutnosť – aj tu hrá kľúčovú úlohu faktor ľudskej zodpovednosti – no neriešené problémy prinášajú vždy sankcie, nevyhnutné následky. Toynbee rovnako poukazuje na to, že práve v období civilizačného úpadku vznikajú univerzálne náboženstvá.

 

     V súčasnosti je veľmi populárne prirovnávať USA k rozpadajúcej sa Rímskej ríši. Spojené štáty skutočne pôsobia ako mocnosť, ktorá sa nedokáže konštruktívne vyrovnať s výzvami súčasnosti, ktorá vyváža hlavne dlhy, ktorá robí na svet dojem hádam už len svojou armádou. Napriek pokročilej globalizácii nemajú vonkajšie sily na jej vývoj takmer nijaký vplyv, zmieta sa v ochromujúcich vnútorných konfliktoch, ktoré sa snaží vymršťovať do okolitého sveta. No napriek tomu nezvratný kolaps tejto superveľmoci pripomína skôr zánik Sovietskeho zväzu, ktorý rozložili vnútorné protirečenia, dlhodobý pokles ťažby ropy, zhoršujúci sa deficit zahraničného obchodu, neúnosný vojenský rozpočet a enormný rast zahraničného dlhu. Rímsku ríšu pripomína skôr pýcha celého západného sveta: tak, ako rímske légie neuchránili moc impéria, tak NATO neuchráni globálnu prevahu Západu. Tak, ako Limes Romanus nezabránili zničujúcemu nájazdu barbarov, tak Schengenská hranica nezabráni masívnemu prílevu imigrantov. Toto nie je iba úpadok Spojených štátov – je dôležité si uvedomiť, že nie je nikto, koho by sme mohli konkrétne obviniť za náš postupný civilizačný kolaps. Vinní sme všetci.

 

     Ignorovali sme zjavné varovania a dnes je už evidentne neskoro. Kľúčovým faktorom v tomto procese je vyčerpanie zdrojov a klimatické zmeny. Ropný zlom je najzásadnejším bodom obratu nielen od začiatku priemyselnej revolúcie, ale od zániku antického sveta. Odborník na túto oblasť John Michael Greer varuje pred všetkými skôr naivnými ako optimistickými nádejami, že nájdeme nejaký lepší zdroj paliva. Termodynamické zákony nás v tomto smere nepustia. Nie je v ľudských silách zmeniť tieto tendencie, nezachránia nás osvietení vodcovia, nové ideológie, ani masové protesty na uliciach. Každý, kto dnes sľubuje nápravu, v podstate klame a manipuluje: v skutočnosti sa snaží iba získať pre seba lepší prístup k zvyškom politickej moci a ekonomickej sily. Naozaj zodpovedné je iba pripravovať sa. Pripravovať sa na zásadne zmenenú budúcnosť a obmedzený život v nej. Obmedzený v tom, koľko môžeme získať, koľko si môžeme nechať pre seba, kde môžeme žiť, kam môžeme cestovať.

 

     Naše deti budú žiť v destabilizovanej klíme, ktorá rozvráti produkciu potravín a spôsobí vlny hladomoru. Niektoré energetické zdroje budú úplne vyčerpané, o tie zvyšné sa bude neúprosne a bez pravidiel bojovať a tie alternatívne nebudú stačiť na pokrytie súčasných nárokov. Pobrežné oblasti budú zaplavené stúpajúcou hladinou morí a oceánov, milióny ľudí budú nútené migrovať na obývateľné územia a drastický pokles biodiverzity spolu s rapídnym nárastom toxického znečistenia budú ohrozovať fungovanie potravinového reťazca. Zainteresované svetové elity si vážnosť tejto situácie a bezprostrednú blízkosť skutočnej globálnej katastrofy čoraz viac uvedomujú, no ešte stále nimi neprenikol skutočne vnútorný pocit strachu. Nič nedokazuje zvrátenosť tejto situácie viac ako letmý pohľad na spravodajstvo našich médií plné absurdných očakávaní nových impulzov rozvoja a rastu. Dokonca ani mnohí tí, ktorí intuitívne fandia environmentálnemu hnutiu a akoby verili, že nás vyvedie z krízy, nepochopili, že humanistický koncept trvalo udržateľného rozvoja je absolútne chybný a na programe dňa je už len udržateľný život ako taký. Je dokonca možné, že napriek všetkým snahám o udržateľný ústup zo súčasnej civilizačnej paradigmy nebudeme schopní predísť chaotickému životu na zdevastovanej Zemi. A nemýľme sa, že ak elity z rôznych dôvodov nešíria paniku, ak médiá prevzali úlohu zabávačov na potápajúcom sa Titanicu, že situácia nie je dramaticky vážna.

 

     Expert Svetovej banky Juraj Mesík tu nedávno citoval štúdiu nemeckého Bundeswehru, ktorá predpovedá dlhodobý pokles investícií, neúnosný rast dlhov, krach finančných trhov a ochromenie obchodu. Podobná štúdia pre ozbrojené sily USA predpokladá hrozivý pokles ťažby ropy do roku 2015 o 10 miliónov barelov – denne. Žijeme z planetárneho dlhu, ktorý nebude nikdy splatený, ktorý nemá význam posudzovať z hľadiska bežných pojmov akcií alebo úverov. Množstvo globálneho dlhu je väčšie ako množstvo globálneho kapitálu, takže tento dlh nemá iný význam ako spútať celé ľudstvo do spoločného osudu akéhosi virtuálneho bankrotu. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz varuje, že nás čaká len krátky oddych pred ďalšou krízou. Nič sa totiž nezmenilo, ba naopak: je to ešte horšie, iracionálne správanie investorov zaručuje len ďalší a ešte väčší prepad, z ničoho sme sa nepoučili a svet ešte nikdy nebol taký krehký ako dnes. Bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Simon Johnson zasa tvrdí, že všetkými doterajšími opatreniami sme iba strácali čas. Je to finančný systém, ktorý znemožňuje dôležité reformy. „Ak nedobyjeme pevnosť Wall Street, nebudeme schopní zabrániť ďalšej veľkej depresii,“ povedal doslova. Skeptický je aj miliardár George Soros, ktorý znechutene tvrdí, že celý systém je rozvrátený, koniec éry doláru ako hlavnej rezervnej meny je neodvratný a nachádzame sa v období, kedy majetok stráca svoju klasickú hodnotu. Uchovať si vlastné materiálne bohatstvo v týchto časoch bude čoraz ťažšie. A finančník Barton Biggs, niekdajší guru Morgan Stanley, emotívne radí: „Všetko predajte, nakúpte zbrane, jedlo a choďte do hôr. Vaše zázemie musí byť dostatočne sebestačné a musí vám umožňovať pestovať si vlastné potraviny. Mali by ste mať dostatok semien, hnojív, liekov a oblečenia, mali by ste sa vedieť ochrániť pred tlupami banditov prechádzajúcich okolo.“

 

     Za Biggsovou zámernou hyperbolou sa skrýva niečo dôležitejšie: snaha upozorniť, že na to, čo nás čaká, nie sme pripravení a je najvyšší čas, aby sme tak začali robiť. Asi najprezieravejšie je kúpiť si vlastný pozemok pre organickú záhradku, vylepšiť energetickú účinnosť vlastného obydlia, zvýšiť vlastnú sebestačnosť a stať sa čo najviac nezávislým od zásobovania. Som presvedčený, že budeme musieť obnoviť základné zručnosti, ktoré sme zabudli najmä od čias masovej výroby tovaru v druhej polovici 19. storočia ako pečenie chleba, šitie šiat, výroba domácich potrieb. Budeme sa pravdepodobne musieť naučiť loviť, vyrezávať dreváky, vyrábať nástroje, budeme odkázaní na chov domácich zvierat, budeme si musieť robiť vlastné zásoby. Americký vedec ruského pôvodu Dmitrij Orlov výstižne prízvukuje, že prezieravé vlády by mali zabudnúť na finančnú stabilitu, ekonomický rast a tvorbu pracovných miest a namiesto toho by si mali postaviť realistické ciele: zabezpečiť vlastným občanom jedlo, bývanie, dopravu a bezpečnosť ako štyri podstatné veci. Nečaká nás blahobyt, ale spoločnosť môže byť vo svojich základoch zachovaná. V opačnom prípade nás čaká rozvrat a rozpad štátov na malé polofeudálne jednotky ovládané psychopatickými militantnými jedincami. Keďže doprava kvôli nedostatku palív skolabuje, je prezieravé zabezpečiť sa aj po tejto stránke – Orlov navrhuje začať chovať somáre, ktoré nie sú také drahé ako kone a sú to spoľahlivé nákladné zvieratá. Človek by mal byť neustále pripravený na stratu zamestnania, mal by si vytvárať zásoby užitočných vecí a najmä pestovať si vlastné potraviny. Len tak máme šancu prispôsobiť sa novým okolnostiam, ktoré zasiahnu pravdepodobne ešte našu generáciu a celkom určite generáciu našich detí.

 

     Úpadok civilizácie nie je koniec sveta, ale je to zásadná zmena, s ktorou sa treba naučiť žiť, ktorú nemožno podceňovať. Nie je to katastrofický scenár, ale všadeprenikajúca realita. Napokon vrcholom naivity v tomto smere je predstava, že naša civilizácia vydrží večne, lebo proces vzostupu a úpadku civilizácií v dejinách ľudstva je úplne prirodzený. Dnes je však situácia o to vážnejšia, že čelíme nielen štrukturálnej kríze, ale aj vyčerpaniu prírodných zdrojov a na život v takto zmenených podmienkach sa vôbec nepripravujeme. Stephen Hawking spomínaný v úvode tohto textu verí, že zomknúť nás môže len kontakt s mimozemskými civilizáciami, ktorému by sme sa však mali vo vlastnom záujme radšej vyhnúť (keďže stretnutia civilizácií na rozličnom stupni vývoja sa v dejinách neskončili pre tie menej rozvinuté nikdy dobre a rozdiely medzi civilizáciami vo vesmíre možno na základe rozpätia utvárania hviezd odhadovať aj na úrovni miliónov rokov). Domnievam sa, že zjednotiť nás v úsilí čeliť planetárnym výzvam môže aj strach – nie živelný a panický, ale založený na reálnom poznaní globálnych hrozieb. Len vedomie zodpovednosti voči budúcim generáciám nás môže pripraviť na život v podmienkach, v ktorých budeme mať oveľa menej priestoru na chyby.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 306 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 25.01.2012 (mortgage loans)

Diskusia k článku obsahuje 74 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist