Vidíme, čo všetko sa môže stať, keď nezodpovedný americký Kongres presadí zvlášť dôležitý zákon, ktorý má slúžiť bezmyšlienkovitej politike nadchádzajúcich kongresových volieb. Bushova administratíva používa strach republikánov zo straty väčšiny na presadenie hrozných ideí o antiterorizme, čo spôsobí americkým bojovým oddielom menej bezpečia a zasadí dlhotrvajúcu škodu 217 rokov trvajúcim zákonom národa, pričom neurobí nič na ochranu Ameriky pred teroristami.

Republikáni hovoria, že Kongres musí konať teraz, aby sa vytvorili procedúry, podľa ktorých sa bude môcť postupovať proti teroristom - pretože muži obžalovaní z útokov jedenásteho septembra sú k dispozícii súdu.

Ide o čistú propagandu.

Títo muži mohli byť obžalovaní a súdení už dávno, ale prezident Bush sa rozhodol nekonať. Držal ich v nelegálnej väzbe, nechal ich vyšetrovať spôsobmi, ktoré veľmi sťažia konanie skutočného súdneho procesu a vyvinul transparentne nelegálny systém neregulárnych súdov na ich obžalovanie.

A stalo sa tak tesne po tom, čo Najvyšší súd odmietol Bushov trestný systém, ktorý prezident adoptoval vo chvíľach nutnosti. Slúži cynickému cieľu: republikánski stratégovia si myslia, že v túto jeseň môžu zvíťaziť nie tým, že by predložili dobrý zákon, ale keď donútia demokratov hlasovať za zlý zákon, aby sa o nich mohlo hovoriť, že sú proti terorizmu mäkší.

A tak Biely dom a traja republikánski senátori oznámili príšerný obchod v tejto legislatíve. Dáva to Bushovi, čo chcel, vrátane práva na zločiny, ktorých sa môžu Američania dopustiť počas služby v jeho antiteroristickej politike. Viceprezident Dick Cheney a jeho spriatelení zákonodarcovia prepísali zostatok postupov, čo dá Bushovi moc na zatknutie prakticky kohokoľvek na akokoľvek dlho bez obvinenia, čím reinterpretovali ženevskú konvenciu, autorizovali niečo, čo normálni ľudia považujú za mučenie a odmietli spravodlivosť stovkám chybne zatknutých mužov.

Najhoršie poklesky zákona

Nepriateľskí bojovníci: ide o nebezpečne širokú definíciu „ilegálnych nepriateľských bojovníkov“, čo môže dostať legálnych obyvateľov USA a takisto aj zahraničných obyvateľov žijúcich v ich vlastných krajinách do väzenia na neurčitý čas a s nemožnosťou odvolať sa. Prezident môže uplatniť túto moc, na koho sa mu len zachce.

Ženevské konvencie: Zákon umožňuje vypovedať pol storočia platiace medzinárodné dohody a umožňuje Bushovi rozhodnúť o miere násilných vyšetrovacích metód, ktoré považuje za prípustné. A jeho rozhodnutie môže zostať utajené.

Habeas corpus (Zákaz zatknutia bez súdneho príkazu): Väzni v amerických vojenských väzniciach stratia právo ozvať sa proti uväzneniu. A stratia tak možnosť na dokázanie svojej neviny.

Právne revidovanie: Tieto súdy nemajú právo na revidovanie akýchkoľvek aspektov nového systému, s výnimkou verdiktu vyneseného vojenskými tribunálmi. Zákon limituje odvolanie a legálne právne akcie podložené ženevskými konvenciami. Bush tak bude môcť zatknúť hocikoho navždy s tým, že ho vyhlási za ilegálneho bojovníka bez možnosti súdneho procesu.

Donucovacie dôkazy: tie budú dovolené, iba ak ich sudca uzná za vhodné - čo už samo osebe vyvoláva kontradikciu.

Tajné dôkazy: Americký právnický štandard zakazuje dôkazy a výpoveď, ktorá je v držbe obžalovaného. No zákon tak, ako ho dokázal prepísať Cheney, tento štandard oslabuje.

Trestný čin: Definícia mučenia je neakceptovateľne úzka. Znásilnenie a sexuálne napadnutie sú definované spiatočnícky a zahrňuje iba vynútené a donucovacie aktivity, ale nie iné formy nebežného sexu. Zákon efektívne eliminuje znásilnenie ako mučenie.

Republikáni dali jasne najavo, že využijú každú príležitosť označiť každého, kto by hlasoval proti tomuto zákonu, za pomáhača teroristom. Američania budúcnosti si však nebudú pamätať pragmatické argumenty pred kapituláciou vlády. Budú vedieť, že v roku 2006 Kongres schválil tyranský zákon, ktorý sa zaradí na najnižšie priečky americkej demokracie.

Úvodník, The New York Times, 28. september 2006 (krátené)