Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Na Slovensku povstala ulica. Reakční komentátori neprekvapivo ohŕňajú nosom – nevonia im rôznorodosť davu, nejasnosť požiadaviek, ...
[Ivan Lesay]
Kríza žánru | Svet | Jaroslav Drobný | 16.01.2007
Údajne. Úradník údajne prevzal polmiliónový úplatok, poslanec údajne havaroval pod vplyvom alkoholu, príčinou havárie lietadla bola údajne pilotova chyba, cirkevný hodnostár údajne spolupracoval s ŠTB. V novinárskej praxi sa toto slovíčko stalo takmer zázračným. Ak sa pred udalosť, čin, názor či zámer dá toto slovo, redakcia má nepriestrelné alibi, bárs by uverejnila hocičo. A čitateľ aj tak ignoruje slovo údajne, zámeru článku to nijako neublíži.
Americké dobrodružstvo irackej vojny malo svoju propagandistickú predohru. Intervencionistickými argumentmi bola syntéza dôvodov, z ktorých niektoré pôsobili spoločne, iné zase kontinuálne nahrádzali dôvody „zastarané“. Dôvodom číslo jeden bolo akútne nebezpečenstvo Saddámových zbraní hromadného ničenia. Treba upozorniť, že na slovo údajne sa zabudlo. Keď sa v okupovanom Iraku nenašlo ani za máčny máčik týchto zbraní, na rad prišiel dôvod číslo dva - spolupráca Saddáma Husajna s al-Kájdou. Zase treba upozorniť, že to nebola „údajná“ spolupráca. I na Slovensku provojnoví propagandisti vcelku bez akejkoľvek hanby prestali omieľať zbrane hromadného ničenia a úplne hladko (či skôr obratko) prešli k al-Kájde. Dovtedy prihrievali túto propagandistickú polievočku, až úplne vyvrela a vyfučala. Samozrejme, nie ich vinou, to by sme im krivdili. Jednoducho americké vyšetrovanie „stykov“ Saddáma a al-Kájdy dokázalo, že „skutok sa nestal“. Keď teda zanikol dôvod číslo dva, úplne „kontinuálne“ je na rade dôvod číslo tri: dôvodom americkej invázie bolo (pardon, je) odstránenie diktátora a nastolenie demokratického zriadenia. Na dôvody číslo jeden a dva sa - taktiež kontinuálne - zabudlo, len občas sa k nim vráti niektorý propagandista a trápne ich obhajuje.
Budúcnosť ukáže, aký dôvod číslo štyri si americká vláda nájde (fantázii sa medze nekladú), keď ju omrzí víťazstvo proiránskych fundamentalistických strán a hnutí v irackých demokratických voľbách a ich výsledok bude nutné „korigovať“- podobne ako výsledok palestínskych demokratických volieb, ktorý sa zdá málo „demokratickým“.
Spravodajské redakcie istých nemenovaných slovenských médií sa so zánikom „dôvodu číslo dva“ vyrovnali neuveriteľne originálnym spôsobom. Akoby zázrakom objavili nám už známe zázračné slovíčko. Agentúrna správa o výsledkoch vyšetrovania stykov Saddáma s al-Kájdou sa k ich divákom a čitateľom - „konzumentom informácií“- dostala v podobe: „Saddám Husajn údajne nespolupracoval s al-Kájdou.“ (Slovo údajne bolo zvýraznené autorom tohto príspevku - pozn. aut.) Paradoxne, Saddámovo vlastníctvo zbraní hromadného ničenia nebolo údajné, jeho styky s teroristickými arcilotrami neboli údajné, no jeho „nestyky“ už údajné sú.
Ak o nejakom čine alebo udalosti existuje nedostatok dôkazov, taký skutok sa stal údajne. No ak o nejakom čine, či udalosti neexistujú nijaké dôkazy, okrem propagandistických obvinení bez dôkazov, taký čin sa údajne nestal? Ak existuje málo dôkazov, že sa skutok stal, tak sa „stal údajne“. Logicky, ak sa skutok „údajne nestal“, vtedy by malo existovať málo dôkazov, že sa nestal. Skutková podstata by mala byť skoro nespochybniteľná, no mali by existovať nejaké nedostatočné dôkazy, ktoré by ju predsa len nedokonale spochybňovali. No ak nejestvuje žiadny dôkaz? Hodí sa sem tvrdenie, že skutok sa údajne nestal?
Vážený pán nemenovaný redaktor, údajne ste idiot! Slovíčko údajne ma ospravedlňuje, ja netvrdím, že ste idiot, ja len opakujem názor niekoho iného, že ste idiot. Darmo by ste ma žalovali. No ak by sa tvrdenie niekoho iného, že ste idiot, ukázalo klamstvom, stačilo by vám moje „ospravedlnenie“- vážený pán redaktor, údajne nie ste idiot?
Za vskutku originálne použitie slova údajne by mali isté nemenované redakcie požiadať o zápis do dejín žurnalistiky. O ich priekopníckom čine by sa mali študenti žurnalistiky povinne učiť už v prvom ročníku štúdia a v poslednom by si to mali neodkladne zopakovať.
To bola, samozrejme, irónia. No v skutočnosti by sa tento prípad mal pre študentov stať odstrašujúcim príkladom bezbrehej absencie logického uvažovania v žurnalistickej praxi.
Jaroslav Drobný
Autor je arabista
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist