Ukrajinský prezident Viktor Juščenko výnosom rozpustil parlament (Verchovnuju Radu), parlamentná väčšinová koalícia na čele so Stranou regiónov, ktorá sformovala aj vládu, odmietla výnos ako protiústavný. V štáte je ostrá politická kríza, dvojvládie. Je prakticky pokračovaním mocenského zápasu trvajúceho od čias oranžovej revolúcie v roku 2004.

Prezident Viktor Juščenko v denníku Financial Times vysvetlil Európe, o čo mu ide: „Mladá ukrajinská demokracia sa ocitla zoči-voči nebezpečnej výzve, ktorá si vyžaduje okamžitú a rozhodnú odpoveď.”

Ukrajina je v nepretržitom mocenskom zápase - Janukovyčova vláda je treťou od oranžovej revolúcie. Vznikla až po dlhých mesiacoch rokovaní po vlaňajších parlamentných voľbách - od jej sformovania Blok Julie Tymošenkovej, druhý najsilnejší poslanecký klub, volá po predčasných voľbách a od februára bojkotuje rokovania parlamentu – jeho nefunkčnosť by bola ústavným dôvodom pre to, aby prezident nariadil rozpustenie zákonodarného zboru. Prezident však až teraz, keď „vládna koalícia prekročila svoje právomoci a pokúsila sa za cenu porušenia ústavy monopolizovať politickú moc”, pristúpil na zhodu, kompromis s tým, čo žiada Julia Tymošenková - predčasné voľby.    

Od minulého roka platí okrem imperatívneho poslaneckého mandátu, ktorý poslancom zakazuje meniť kluby, aj proporcionálny volebný systém - po prvý raz v dejinách Ukrajiny sa parlamentné a miestne voľby konali výlučne voľbou kandidátov na straníckych kandidátkach. Všetky tohtoročné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Strana regiónov Viktora Janukovyča by opakovane získala najviac hlasov. Do parlamentu by sa však zrejme nedostali všetky strany terajšej vládnej koalície - a to by samozrejme mohlo zmeniť pomer síl.

Hoci v popredí je zrážka medzi prezidentom Juščenkom a predsedom vlády Janukovyčom, ten, kto presadil svoje, je Julia Tymošenková. Po oranžovej revolúcii ju z kresla predsedu vlády odvolal práve prezident Juščenko - vrcholom sporu bolo jej rozhodnutie o cenách benzínu a nafty pre poľnohospodárstvo - mali byť o 10-15 percent nižšie ako trhové. Po nej nastúpil rešpektovaný ekonóm Jurij Jechanurov - parlament ho niekoľkokrát odvolával, ale Jechanurov to s podporou prezidenta ignoroval až do volieb v marci 2006. Ani za čias J. Tymošenkovej a ani za čias J. Jechanurova sa nezmenila pozícia ruských spoločností na ukrajinskom trhu - kontrolujú 2/3 trhu ropných produktov a 90 % dovozu ropy, ich cieľom  bola a je 15 % ročná rentabilita a aj počas tejto krízy nemenia svoje investičné plány na Ukrajine.

Ak by sa však konali nové voľby, ktorých až do terajšieho výnosu prezidenta bola jediným zástancom Júlia Tymošenková, z parlamentu by mohla vypadnúť socialistická strana dlhoročného predsedu parlamentu Oleksandra Moroza. Ten v oranžovej revolúcii stál po boku lídrov – Juščenko/Tymošenková. A kvôli funkcii predsedu parlamentu, o ktorú mal vlani kvôli kandidátom iných oranžových prísť, prešiel na stranu Janukovyča a zvrátil pomer síl. Svoje však zohrala aj nevôľa prezidenta vrátiť do úradu predsedu vlády Juliu Tymošenkovú. Tá už nedočkavo niekoľkokrát dokonca vyhlásila vytvorenie novej demokratickej koalície, aby sa napokon všetko po takmer pol roku skončilo so súhlasom prezidenta Viktora Juščenka nástupom niekdajšieho, ako aj dnešného politického protivníkaViktora Janukovyča.

Harfa s mlynčekom na mäso

Vypadnutie socialistickej strany z parlamentu, čo predpokladajú dnešné prieskumy o možných predčasných voľbách, by nezmenilo iba osoby v kresle predsedu parlamentu, ale aj predsedu Fondu národného majetku, ktorý pripravuje privatizáciu rozhodujúcich častí ukrajinskej energetiky. V tomto kresle sedí predstaviteľka práve socialistickej strany. A najrozhodnejším kritikom terajšieho postupu privatizácie je - Julia Tymošenková. Jej neúnavnosť preto práve socialistický poslanec Oleksandr Baranivskij nazval tento týždeň „kombináciou harfy s mlynčekom na mäso”.

Pre Slovensko sa počas predchádzajúcej vlády Ukrajina stala jednou zo zahraničnopolitických priorít. Toto zameranie potvrdil minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý bol - ešte ako generálny tajomník OBSE - priamym účastníkom politického riešenia v čase oranžovej revolúcie, toho riešenia, ktoré vynieslo do kresla prezidenta práve Viktora Juščenka. Slovensko sa aktívne zúčastňuje na projektoch strategickej prípravy Ukrajiny na vstup do Severoatlantickej aliancie. V Kyjeve už rokovali predseda parlamentu, predseda vlády, podpredseda vlády, ako aj ministri zahraničných vecí a hospodárstva terajšej vlády. Aktívna je naša diplomacia, veľvyslanectvo SR je kontaktným úradom NATO na Ukrajine pre roky 2007-2008.

Predseda vlády Janukovyč a jeho koalícia však vyhlásili, že o vstupe do NATO sa bude rozhodovať v referende. Pred spoluprácou s vládou a parlamentom, ako aj regiónmi, najmä na východe, kde má podporu Janukovyčova strana, si teda zrejme netreba zatvárať dvere, ale naopak.

Zahraničná politika je v rukách prezidenta, ten rozhoduje aj o obsadení kresiel ministra obrany, ako aj ministra zahraničných vecí. Prípadné voľby by teda dali priamo či nepriamo aj odpoveď na otázku, či a ako prezident urobil pre ukrajinského voliča úniu a alianciu príťažlivou. Urýchlia, alebo nie výsledky volieb proces vstupu Ukrajiny do NATO? V celom doterajšom vývoji, pri všetkých - aj nečakaných -  vnútropolitických kompromisoch a obmedzeniach právomocí v dôsledku prechodu na parlamentný systém, si však prezident Viktor Juščenko vytrvalo ponechával kľúčovú úlohu v oblasti zahraničnej politiky a strategickej orientácie Ukrajiny. To je podstatný orientačný bod.

Vnútropolitický a ekonomický vývoj na Ukrajine bude naďalej veľmi rôznorodý. A asi priveľmi pestrý na to, aby tí, čo ho sledujú zo zahraničia, neskĺzavali do čierno-bieleho slovníka. Ako orientácia môže možno slúžiť vyjadrenie nového ministra zahraničných vecí, prezidentovho nominanta, Arsenija Jaceniuka. Hlavné v terajšom vývoji podľa neho je, aby sa „Ukrajina politicky priblížila k európskym hodnotám“.

Resumé

Ide o to, že napriek imperatívnemu mandátu, ktorý od vlaňajších parlamentných volieb neumožňuje zmenu poslaneckých klubov, k vládnej koalícii prešlo vyše desať poslancov z proprezidentskej Našej Ukrajiny, ako aj z klubu Júlie Tymošenkovej, medzi nimi aj jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Juščenka. Všetkým je zrejmé, že ak by proces pokračoval, Viktor Janukovyč a jeho koalícia by získala ústavnú väčšinu a mohla by ohraničiť právomoci prezidenta väčšmi ako kompromisné dohody z čias oranžovej revolúcie. Tie zmenili Ukrajinu z prezidentskej na parlamentno-prezidentskú republiku.

Vládna parlamentná väčšina zakázala vláde organizáciu a financovanie volieb a menovala novú ústrednú volebnú komisiu. Prezident naopak potvrdil doterajšiu s tým, že vládna koalícia vrátila funkcie tej komisii, ktorá bola zodpovedná v roku 2004 za falšovanie výsledkov volieb, čo potvrdil aj ústavný súd a voľby sa museli  - aj kvôli masovému a dlhodobému protestu verejnosti - opakovať. Minister obrany vyhlásil, že sa podriaďuje jedine vrchnému veliteľovi - tým je prezident, pričom minister vnútra, ktorý velí aj vnútorným vojskám, zasa rešpektuje vládu. Vládna koalícia oponovala vyhláseniu predčasných parlamentných volieb tým, že sa bude dožadovať aj predčasných prezidentských volieb.

Táto strohá rekapitulácia nevystihuje tú pestrosť a rôznorodosť toho, čo sa deje na Ukrajine, v Európe skutočne ojedinelej, neopakovateľnej politickej scéne. Vyústi dnešné reálne dvojvládie do bezvládia?