Pred šesťdesiatimi tromi rokmi sa v Indii začal politický a sociálny experiment, ktorý doteraz spochybňuje vžité predstavy o "národe" a "štáte".

 O podobný experiment sa teraz komplikovane pokúša Európa: prekonanie predstáv o "národe", koreniacich v romantizme 19. storočia, vytvorenie pravidiel, ktoré naprávajú historické nerovnosti, a najmä hľadanie politického receptu spolužitia multikultúrnej spoločnosti.

India je krajinou, ktorá vznikla z myšlienky, tvrdí Amatrya Sen. Hoci sa indický politický národ formoval najmenej od tretiny 19. storočia, v momente nezávislosti zďaleka nezodpovedal predstavám o "prirodzenej" štátotvornej entite. Dodnes musí súperiť o lojalitu ľudí s inými sociálnymi skupinami – regionálnymi, náboženskými, jazykovými, kastovými... India má dnes 23 oficiálnych jazykov a jediným, ktorý spája väčšinu obyvateľov, je angličtina importovaná bývalým koloniálnym pánom. Etnicky, "rasovo" či kultúrne sú si mnohí Indovia bližší s obyvateľmi susedných štátov ako s konpatriotmi z opačného konca krajiny. Ďalšie hranice kreslí náboženstvo, kasta, regionálna a miestna história.

Demokracia, rovnosť a sekularizmus, ktoré dali nezávislej Indii jej zakladatelia, nie sú zďaleka naplnené. Aj počas osláv Dňa nezávislosti prebiehali v uliciach Srinagaru v Kašmíre násilné protesty, v odľahlých a chudobných oblastiach Chhattisgarhu pokračovala nekonečná vojna maoistických povstalcov a v Uttar Pradeshi musela polícia potláčať protesty farmárov, nespokojných s nespravodlivým (a korupčným) výkupom ich pôdy pod novú diaľnicu. Napriek tomu je indický experiment s multikultúrnou demokraciou kontinentálnych rozmerov úspechom. Už len tým, že môže stále pokračovať.

"Ak sú Spojené štáty známym taviacim kotlom, potom India je pre mňa thali, výber úžasných a rôznorodých jedál v mnohých miskách," napísal prednedávnom spisovateľ Shashi Tharoor (jeho zatiaľ poslednou knihou o modernej Indii a jej protirečeniach je Slon, tiger a mobilný telefón). Kto vyskúšal, vie, že v thali chutí každá miska inak. Chute sú rôzne, jedna s druhou nemusia ladiť, napriek tomu patria spolu, dopĺňajú sa do harmonického celku. No vytvorenie harmonickej rovnováhy si vyžaduje umenie.

Možno by sme sa ho mali začať učiť aj v Európe. Naše predstavy o národe, štáte a ich spojení boli vždy samozrejme iba sociálnou konštrukciou. Dnes je však ich zásadným problémom, že zúfalo odporujú každodennej spoločenskej a politickej realite. Obrannou reakciou sú excesy s rôznym stupňom tragiky (a komiky): snahy o rýchlokvasené konštruovanie národných mýtov, nacionalizmus prerastajúci do šovinizmu a rasizmu, tvrdohlavé lipnutie na "štátnej suverenite" v oblastiach, kde je už dávno racionálnejšie konať spoločne. To všetko dokazuje, že sa do delikátneho umenia varenia indického thali ešte len začíname (často príliš neochotne) vnárať.

Text vyšiel v denníku PRAVDA.