V saudskoarabskej metropole Rijád sa minulý týždeň uskutočnil výročný summit Ligy arabských štátov. Delegáti diskutovali o spoločných problémoch krajín združených v LAŠ a o pokračujúcich izraelsko-palestínskych sporoch. Kľúčová je v tejto súvislosti mierová iniciatíva z roku 2002, ktorá sa má stať základom rokovaní s Izraelom.

Problémov má arabský svet mnoho. Palestína, Irak, Libanon, Sudán, Somálsko, Západná Sahara... Na niektoré sa dostalo, iné boli ignorované.

Prakticky najdôležitejším záverom summitu je podpora vytvorenia palestínskeho štátu, podpora palestínskej vláde národnej jednoty, výzva adresovaná Izraelu na začatie mierových rokovaní podľa záverov arabskej mierovej iniciatívy prijatej v Bejrúte v roku 2002. O tom hádam písať netreba, naše médiá i rôzni analytici to už popreberali zo všetkých možných strán i uhlov.

Všetko sa dalo očakávať ešte pred začiatkom summitu. Pozorovatelia neočakávali žiadnu prevratnú udalosť, bez ohľadu na prevratnosť mierového návrhu.

Niečo prevratné sa napriek tomu stalo. A to hneď v úvode summitu. Niekto si to všimol, niekto prehliadol. Pri slávnostnom otvorení saudskoarabský kráľ Abdulláh v uvítacej reči predniesol, okrem iného, i tieto prevratné slová: „V milovanom Iraku je prelievaná krv medzi bratmi, zatiaľ čo nezákonná cudzia okupácia a ohavné sektárstvo hrozivo prerastajú do občianskej vojny.“

O prelievaní krvi medzi bratmi a ohavnom sektárstve netreba nič hovoriť. Dennodenne nám o tom spravodajstvo prináša nezvratné dôkazy. No slová o „nezákonnej cudzej okupácii“ z úst blízkeho spojenca USA treba brať veľmi vážne.

Čo znamenajú slová saudského kráľa? Obrat od spojenectva s USA? Začiatok éry samostatnej politiky? Vážne varovanie, výstraha adresovaná spojencovi, že je na zlej ceste? Dištancovanie sa od krokov spojenca, adresované ostatným krajinám regiónu?

Saudská Arábia je už dlhé roky blízkym spojencom USA. Nie sú to len spojenecké zväzky, kráľovskú rodinu Saudov spájajú s klanom Bushovcov i silné priateľské putá, dávny to výsledok spoločných záujmov texaských a arabských ropných magnátov. Dnes, po Bushovom zlyhaní na Blízkom východe i v USA, sa Saudi musia  obrazne povedané „postaviť na vlastné nohy“. Aj za cenu obetovania rodinného priateľstva, ak je to v štátnom  záujme a v záujme budúceho partnerstva s postbushovskou Amerikou. Saudská Arábia, dlhoročný verný spojenec, je v záujme prežitia nútená hľadať vlastnú zahraničnopolitickú cestu.  Samozrejme, to všetko sa nedá vydedukovať z jedinej pravdivej vety.

Náznakom bolo už návšteva iránskeho prezidenta v Rijáde. Nech bolo jeho prijatie  akokoľvek vrúcne (už to malo Biely dom vydesiť), od kráľa Abdulláha sa mu dostalo i prísnych slov, nech neprovokuje USA. Voči dvom rivalom - USA i Iránu - sa Saudská Arábia snaží vyčleniť ako tretia sila, nezávislá od oboch. Vo veci palestínskej vlády Saudská Arábia proti vôli USA dotlačila prezidenta Abbása do vytvorenia koaličnej vlády Hamasu a Fatahu.

V záležitostiach Libanonu je Saudská Arábia, spolu s Egyptom a Jordánskom, protiváhou Iránu a Sýrie. Počas minuloročnej vojny sa hovorilo dobre že nie o „proizraelskom bloku arabských krajín“. No v blízkej budúcnosti asi môžeme očakávať nejakú samostatnú, Bushovej vláde nie veľmi milú,  iniciatívu i v tejto oblasti.

Jasný odkaz bolo cítiť i zo záveru prejavu kráľa Abdulláha. „Prvým krokom na ceste k záchrane je obnova dôvery v nás samých a jedného k druhému. Až bude dôvera obnovená, bude sprevádzaná spoľahlivosťou. Ak bude spoľahlivosť obnovená, zadujú vetry nádeje. Keď sa tak stane, už nikdy nedovolíme nikomu zvonku plánovať budúcnosť nášho regiónu. Potom nad Arábiou nebude žiadna iná zástava než arabská!“

Tie slová sú jasné. Netreba si ani veľmi všímať nádej v nich obsiahnutú. Tá nie je podstatná. Čo je podstatné, je to, že arabský svet si ústami svojich vodcov priznáva problémy. A je tu i jasný odkaz celému medzinárodnému spoločenstvu - arabský svet má mnoho problémov, no za jeden z najväčších pokladá snahu cudzích síl jeho problémy riešiť. Čo si arabské krajiny nevyriešia sami, to za nich nik, dokonca ani všemocné USA, nespravia.

V Rijáde zaduli nové vetry. Možno vetry nádeje, no isto vetry zmeny.