Počas rakúsko-ruských hospodárskych rozhovorov sa veľmi priaznivo posudzoval projekt RŽD (Rossijskije železnyje dorogi) - predĺženia širokorozchodnej trate cez Slovensko k Dunaju, kde by malo vzniknúť veľké logistické centrum. Rakúšania sa chcú k rusko-slovenskému projektu pripojiť. Tvrdí to osobitný „kremeľský” spravodajca rešpektovaného denníka Kommersant, zvyčajne veľmi dobre informovaný Andrej Kolesnikov, autor kníh Videl som Putina a Putin videl mňa.

Pritom ide o vyše desaťročia starý zámer. Načo to potreboval niekto vypichovať, keď v Rakúsku išlo o nevídané obchody, dohody a dohody o budúcich dohodách v rozsahu viac ako päť miliárd eur, ktoré Rakúšanov naplno zamestnajú?

Mediálny signál je zrejmý podhrev. V atmosfére „dažďa ruských miliárd” rakúska strana samozrejme „veľmi priaznivo posúdila projekt”, na rozdiel od všetkých ostatných 30 konkrétnych dohôd je to primálo. Rakúsko-ruské vzťahy dosiahli nielen novú úroveň, ale aj - ako ruské médiá citujú kancelára A. Gusenbauera - „novú kvalitu”.

Gazprom má s OMV (jej 100-percentnou dcérskou spoločnosťou Central European Gas Hub) vybudovať jeden z najväčších plynových rozdeľovníkov v Európe - a využiť zásobníky v Rakúsku alebo v najbližšom susedstve. To sa môže týkať zásobníkov v Lábe - v Gazprome ich dôverne poznajú, Láb bol pre nich dlho veľmi známym miestom na mape Európy. Pred tromi rokmi však rezignovali na kúpu 19 % opcie akcií SPP. To bol čitateľný signál aj pre zahraničnú politiku - jej hlavným nástrojom je totiž jednoznačne Gazprom. Dôraz sa položil na baltský plynovod do Nemecka a plynovod popod Čierne more do Turecka. Cez Rakúsko dnes ide tretina ruského plynu do Európy.

Dohodu vo Viedni podpísal Gazprom s OMV v deň, keď v rámci dlhodobej dohody o dodávkach plynu Gaz de France súhlasil, aby cez jeho sieť Gazprom začal predávať plyn priamo priemyselným podnikom. Zároveň v ten istý deň tri najväčšie európske plynárenské podniky - talianska ENI, Gaz de France a nemecký E.ON Ruhrgas vyzvali na väčšiu politickú podporu pre rastúce obchodné vzťahy s Gazpromom. Rakúsko-ruské hospodárske vzťahy však ukazujú, že Rusku nejde len o surovinovú oblasť, ale o diverzifikáciu ekonomiky, konštatuje denník Vedomosti.

Raiffeisenbank a Bank Austria CA podpísali s ruskou stranou dohody o financovaní európskych tovarov a služieb na ruskom trhu a na krytie exportných úverových agentúr. Vytvoria sa aj investičné fondy.

Ide okrem iného o vývoj a sériovú výrobu nových dieselových motorov v Rusku (cca 110 tisíc kusov ročne), výrobu osobných áut nižšej strednej triedy (v cenne cca 10-12 tisíc USD) s konečnou kapacitou vyše 200 000, spoločný podnik v Rusku na automobilové príslušenstvo za 30 miliónov eur so svetovou špičkou MAGNA, výstavbu desiatok dvoj- až trojhviezdičkových hotelov, ako aj celej novej štvrte v sibírskom Jekaterinburgu. (Náklady nie sú známe, ale hodnota novej mestskej štvrte na Sibíri sa odhaduje na 28 mld. rubľov – čo je v SKK približne rovnaká suma.)

Ruský kapitál masívne investuje v Rakúsku. Bývalý minister financií Hannes Androsch vyhlásil, že Rakúšania budú čoskoro gastarbeitrami vo vlastnej krajine. Minister hospodárstva Martin Bartenstein to odmietol slovami: „Rakúska vláda víta, že ruský kapitál investuje v Rakúsku”. Predseda rakúskej obchodnej komory zase vyhlásil: „Sme hrdí na to, že ako malý štát sme vedeli rozoznať trendy obchodu s Ruskom a sme v tom na špičke, medzi prvými.”

Ruské médiá obšírne informujú o rozdielnych názoroch v politických otázkach a kritike stavu demokracie a slobody tlače v Rusku, ako aj o tom, že kvôli tomu prezident Putin neposkytol rozhovor verejnoprávnej ORF.

Avšak po konfrontačnom summite EÚ-RF v Samare sa ruská ekonomická tlač kúpe v daždi miliárd a televízne stanice obrazmi podmanivých protokolárnych scén. Vrcholom bolo pokľaknutie prezidenta Putina pred pamätníkom sovietskeho vojaka na jednom z hlavných viedenských námestí, ruské TV stanice slávnostný obrad využili ako viedenský protiklad voči tomu, čo sa udialo nedávno s pomníkom v estónskom Tallinne. Konštatovali, že proti Putinovi demonštrovalo iba asi 100 ľudí pre porušovanie ľudských práv, kým vlani pri návšteve G. Busha vo Viedni demonštrantov bolo 15 tisíc. Iba NTV upozornila, že na pamätníku vo Viedni je v zlate vytesaný rozkaz s podpisom Josifa Vissarionoviča Stalina, kde sa hovorí, že pre Európu nastávajú časy slobody a demokracie – „nikde v Rusku takýto nápis nenájdete, na to musíte ísť do Európy”, skonštatoval reportér.