O peniaze ide až v prvom rade- toto všeobecne platné motto by malo visieť aj nad tabuľou kreacionistického múzea v Petersburgu v Kentucky. Nápis, ktorý tam visí namiesto neho hlása síce niečo iné, avšak príbuzné- buďte pripravení uveriť.

Predtým, než sa začítate do dalších riadkov tejto reportáže, je férové poznamenať, že tak ako každá reportáž, aj táto je podaním SUBJEKTíVNEHO prežitku cez prizmu autora. Preto je nutné vedieť, že jej autor je síce agnostik, ktorý akceptuje výhody aj nevýhody teistických aj materialistických filozofií, ale pre svoj život nepotrebuje vedieť, či majú pravdu, alebo sa mýlia. Na základe svojich skúseností, nihilu a skepsy ako základného životného princípu však podozrieva každú cirkev zo zištných úmyslov- pričom je nutné poznamenať, že tie americké cirkvi svoje zištné úmysly ani netaja.

Obchod so strachom zo smrti, v prípade ktorého práve viera je jediným liekom, je zjavne aj jedným z princípov fungovania kreacionistického múzea Petersburgu. Vstupné do múzea, ktoré sa dá prejsť za dve hodinky činí len o pár centov menej nezž 25 dolárov. Prvé tri exponáty na ktoré naďabíte hneď po vstupe do múzea nemajú s vierou nič spoločné. Najprv si na mašinke za dolár možete vylisovať jeden cent s podobizňou kreacionistického múzea. Čistý zisk pre petersbursku cirkev, ktorá múzeum prevádzkuje tým pádom predstavuje 99 percent mínus naklady na zakúpenie a prevádzkovanie stroja. Hneď vzápati môžete pustit štvrťdolár dole vaničkou a pozerať sa ako sa kotúla. Nedá sa predpokladať, že aj Newton, ktorý dokázal zemskú príťažlivosť- lebo kotúlanie sa mince dolu briežkom asi nič iné nedokazuje- bol kreacionista, ale každopádne, minca končí ako majetok cirkvi. No a v neposlednom rade môžete už po dvadsiatich krokoch v múzeu prispieť na stavbu Noemovej archy- za púhych dvadsať dolárov sa stanete súčasťou histórie múzea. Počítač, na ktorom si môžete pozrieť plán obrovskej lode, vraj repliky Noemovej archy, má vpredu namontovanú aj čítačku kreditných kariet, takže prispieť je naozaj jednoduché. Koľkonásobok dvadsať dolárov venujete, toľko kúskov archy bude niesť vaše meno. Samozrejme, o tom, že by ste dostali nejaký podel zo vstupného- archa bude jednou z hlavných atrakcií múzea v budúcnosti a vstupné sa určite kvôli nej nezníži, skôr naopak- už dekrét o Vašom príspevku na stavbu storočia nehovorí. A ak by ste nenechali nič v žiadnej z týchto troch mašiniek na peniaze, už Vás nič netušiacich schmatne sympatický ujec, vy musíte urobiť "cheese" a fotku si môžete pri odchode z múzea odkúpiť. Ujec má aj inú, dohliadaciu funkciu, ale o tom neskôr.

Keď sa konečne prebijete cez všetky nástrahy na Vaše peniaze - ako som pozoroval, deti vydrankajú od rodičov v priemere absolvovanie najmenej dvoch atrakcií- dozviete sa konečne, načo ste sem prišli. Prvá atrakcia múzea sa volá " Muži v bielom" a dá Vám odpoveď na všetky vaše otázky. V kinosále je nainštalovaná bábka dievčiny, pred ňou umelý oheň, na plátne zmríakanie sa v nejakej skalnatej prírodnej rezervácii a chúďa malé skautské osamelé si pred zaspaním dáva otázku, či svet má nejaký zmysel, či je tu sama, a či niekto o nej vo vesmíre niečo vôbec vie. A v tom priletia dvaja mladí vyfešákovaní anjeli v bielom, ktorí- bez akejkoľvek urážky- by mohli hrať v reklame na registrované partnerstvo a zasvätia dievčatko do tajomstiev kreacionizmu. Celé zasvatenie začína samozrejme zosmiešňovaním konkurenčnej teórie, darwinizmu. Hysterická vrieskajúca teta, akože starší pseudointelektuál s fajkou a učiteľ prírodných vied podobný svojmu "Vyderžaj pioner" pendantovi z Pelíškov-tí všetci dievčatko zastrašujú pred kreacionizmom. Ale dvaja nezbední anjelícii si sadnú do zadnej lavice toho jemne pripečeného učiteľa prírodných vied, vymenia mu evolucionistické diapozitívy za kreacionistické počas jeho prednášky a kladú záludné otázky. Podstata celého ich počínania má byť spochybnenie evolučnej j teórie, že zem je stará niekoľko miliárd rokov. Nie, to si podľa fešných anjelov vymysleli iba zlí evolucionisti, lebo potrebujú miliardy rokov na to aby dokázali, že človek pochádza z opice. Keby ľudia uverili, že svet má iba niekoľko tisíc rokov, ako tvrdia kreacionisti, vedci by nemohli do tejto krátkej doby vtesnať svoje pochybné evolučné teórie. Nezbední fešaci-anjelíci pritom ako hlavný argument používajú skameniliny dinosaurov, ktoré by sa podľa nich nemohli zachovať 65 miliárd rokov- no nie?

Takže, všetko je jasné, evolúcia je podvod, dievčatko sa nemusí báť, celý svet stvoril za 6 dní dobrotivý Boh a cele to má zmysel a po smrti bude pre dobrých nebo- asi v tomto zmysle pokračuje vykladanie fešných anjelov, ktorí svoju exkurziu vo vedomí dievčatka končia rečníckou otázkou, či verí tým indivíduám z filmu alebo im, ktorí sú tak blízko Boha.
Keď už je takto od začiatku jasné o čo ide, je aj pochopenie celej "filozofie" múzea- teda okrem cieľa zarobiť- jednoduchšie. Posadnutosť dinosaurami, ktoých kostry a bábky sú všade dostáva hneď dve vysvetlenia. Okrem toho, že je to stávka na istotu- Spielbergov Jurassic Park bol kasový trhák, deti si nielenže repliku dinosaura v muzejnom obchodíku kúpia ale cez blízkeho dinosaura uveria aj kreacionizmu- je to aj hlavný "vedecký" argument múzea. Hneď vstup do hlavnej expozície začína videom archeológa, ktorý vysvetľuje, že on ako kreacionista verí že skamenelina dinosaura, ktorú práve vykopáva má iba niekoľko tisíc rokov, kým jeho darwinistický kolega tvrdí že ide o milardy. Darwinista tvrdí, že dinosaury vyhynuli po nejakom neurčitom prírodnom jave, ktorému sa nedokázali prispôsobiť, on je zas presvedčený, že po povodni, ktorú Noe prekonal svojou archou. A že vraj obaja môžu mať pravdu a ani jeden nedokáže druhému opak. Po tomto pseudovedeckom expozé už rozum ide bokom a začína sa útok na fantáziu.

Bábky v životnej veľkosti hrajú Starý a Nový zákon, cez grafity stenu znečistenú zlými sprejermi sa dostávate do územia hriechu, kde vidite jasné následky, čo sa stane, keď sa neposlúcha Božie slovo. V troch sedemminútových filmoch vystupujú najprv dvaja bratia čo hrajú násilné koputrové hry a kukajú porno filmy, pričom samozrejme žiadne nahotinky nie je vidieť, bratia si o nich iba hovoria. V druhom filme vystupuje tehotná teenagerka, ktorá neodolala pokušeniu sexu pred manželstvom a teraz dokonca rozmýšľa nad potratom no a na záver-asi pokus o gradáciu- žena v treťom filme ohovára svojho manžela a rozmýšľa nad inými mužmi. Aj v týchto videách žena nehrá príliš pozitívnu rolu- buď zvádza muža k hriechu, alebo ten hriech sama pácha. Na to všetko ponúka liek ďalšia časť expozície, ktorá ukazuje, že najlepšie je uveriť všetkému doslova ako stojí v biblii. Bábky Adama a Evy v životnej veľkosti, jablko a had, dedičný hriech, Noemova archa, Babylonská veža a nakoniec film Posledný Adam o príchode Krista a vykúpení. Do toho trošku Luthera, ktorý bol zrejme prvým kreacionistom, lebo svojich 95 tabuliek pribíjal na kostol tiež len preto, lebo vraj chcel, aby sa kázalo doslovne iba to, čo je v Biblii. samozrejme o tom, že bol proti plateniu za odpustky a teda aj prítomnosti finančného faktoru vo viere prevádzkovatelia biznisu s múzeom múdro mlčia. Veď nakoniec expozícia končí najprv v knižnici, kde si možno kúpiť všetky relikvie kreacionizmu vrátane dinosaura no a potom v kaviarni, kde tiež možno nechať nejaké peniaze.

No a kto by nemal dosť, môže si kúpiť aj lístok do planetária, kde mu vo vcelku vydarenej takmer 3D expozícii vysvetlia, že tie zložité hviezdne systémy musia byť dielom božím. Všetko samozrejme spochybňovaním evolučných teórií na vývoj kozmu, ktorým 99 percent divákov- vrátane mňa- aj tak nerozumie, takže ich spochybnenie a nahradenie jednoduchým riešením kreacinistickej viery nie je veľkým propagandistickým umením.
Lebo v snahe zachovať spravodlivosť, treba priznať, že kreacionistické múzeum má okrem poslania zarábať peniaze pre svojho prevádzkovateľa aj svoje propagandistické poslanie. Snaha o indoktrinmáciu kreacionizmom je zjavná na každom kroku. V múzeu sa nachádza množstvo počítačov, na ktorých deti odpovedajú na kvízové otázky z kreacionistického náboženstva. V múzeu funguje škôlka, kde sa tým najmenším dovysvetľujú tie prvky kreacionizmu, ktoré nemali šancu pre svoj vek v múzeu pochopiť. Rozhovor s Pam, s jednou z návštevníčok múzea vysvetľuje, kam celé toto úsilie má viesť. "Myslím si, že kreacionizmus by sa mal vyučovať na verejných školách," tvrdí matka Gilla Vivienna, ktorá svojich adolescentných synov učí sama doma, aby ich nevystavovala zlým vplyvom, droogám a násiliu v kolektíve. Deti vybrala zo škôl pred dvoma rokmi, keď začali prichádzať do "problematického veku". Či ich kreacionizmus pred zlými vplyvmi ochránil sa už nedozviem, lebo ku mne priskakuje Larry- ten ujec z fotoaparátom, ktorý fotí pri vstupe do múzea- a zakazuje mi akékoľvek interview. "Nie, ani média to tu nemajú povolené, toto je súkromný pozemok, tu platia naše pravidlá," tvrdí mi, keď zamrmlem niečo o slobode slova. Za ním je naplno ozbrojený policajt so želiezkami a ja svoje novinárske vízum potrebujem na dôležitejšie veci než spochybňovanie kreacionizmu, takže kapitulujem.

Nevadí, videl som dosť a zbytok si viem domyslieť. Nemám najmenší problém s tým, aby každý veril čomu chce. Nikto nebol pritom, keď vznikal svet, nikto nevie či existuje Boh a keď človek žije tak, aby nerobil iným čo nechce aby iní robili jemu, tak sa zmieri aj s tým, že na mnohé otázky si nikdy nebude schopný dať stopercentne správnu odpoveď- lebo ju vlastne ani nepotrebuje. Tí čo ju potrebujú, nech si ju dajú- nech veria trebárs v kreacionizmus. Dokonca som ochotný pripustiť, aby sa kreacionizmus vyučoval ako voliteľný predmet a aby sa kreacionisti a vôbec prívrženci akéhokoľvek náboženstva brali vážne. Ale iba tak rovnako vážne, ako vážne oni berú prívržencov iných náboženstiev, ale aj agnostikov a ateistov. Keď sa na to pozriem cez prizmu americkej spoločnosti, keď si spomeniem na ten hurhaj, ktorý sa spustil po tom, čo kresťanskí konzervatívci spustili po úvahách liberálov, že Obama by v prezidentskej prísahe nemusel spomenúť Boha a ako sa údajne plytká viera súčasného amerického prezidenta úplne vážne rozoberá ako nedostatok jeho kvalifikácie vykonávať svoju funkciu- tak sorry, ale deficit akceptácie kesťanskej filozofie je posledným problémom tejto spoločnosti, ktorý tu treba riešiť.

No a potom, o peniaze ide samozrejme až v prvom rade. Veď nejaký ten učiteľský džob, nejaký ten honorárik z peňazí daňovývh poplatníkov za napísanie učebnice kreacionizmu by sa po zavedení povinnej výuky kreacionizmu našiel aj pre prevádzkovateľov múzea. A možno by boli aj povinné exkurzie do Petersburgu,do múzea- to by sa aj tá Noemova archa stavala ihneď rýchlejšie... Na nej by sa do štastnej, finančne zaistenej budúcnosti preplavili predovšetkým prevádzkovatelia múzea.

Galériu k článku nájdete v časti Fotoreport

Autori sú editormi tlačovej agentúry World Bussiness Press Online vo Washingtone