Pripraviť prezidenta Georgea Busha na nedávnu návštevu vietnamského Hanoja (oficiálne na summite APEC - krajín Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce) po vyše tridsiatich rokoch od americkej prehry s partizánmi a armádou Vietcongu nebolo určite nijako jednoduché.

Ak komentátori už dlhý čas, niektorí od samého začiatku invázie do Iraku, tragický konflikt prirovnávali k americkému dobrodružstvu vo Vietname, ktorý si vyžiadal dva milióny zabitých Vietnamcov a 58-tisíc amerických vojakov, sám Bush teraz nielen komentátorov, ale celý svet prekvapil...

Pravdaže, len na takej úrovni, ako zvykne planétu prekvapovať od roku 2001.

Ak ktosi očakával, že si na mieste činu, napríklad aj pri pohľade z limuzíny na hanojské jazero (kam pred rokmi padol zostrelený bojový pilot, terajší známy arizonský senátor John McCain, ktorý potom päť rokov prežíval muky vo vietnamskom väzení) prejaví aspoň náznak poučenia, že suverénne štáty nemožno likvidovať hrubou vojenskou silou na dosiahnutie vlastných politických cieľov, bol na veľmi veľkom omyle. Toho sa od Busha Amerika a ani svet nikdy nedočkajú...

Lekcia z Vietnamu

Lekcia z Vietnamu mala byť poučením pre americké strategické kruhy, aby sa v budúcnosti podobným akciám vyhli. Nestalo sa. 

Práve útokom na Irak sa chcela porazená americká generácia vietnamských čias konečne zbaviť zničujúcej frustrácie z vietnamskej prehry. Vietnamský syndróm dosiaľ psychologicky ničí dušu veľkej Ameriky a historici, politológovia a komentátori sa neustále k tragickému obdobiu Ameriky vracajú.

Generácia vtedajších amerických seržantov, či je to už bývalý veliteľ irackého expedičného zboru generál Tommy Franks a na druhej strane demokratický senátor John Kerry (George Bush sa boju za Ameriku vo Vietname zbabelo vyhol a odkrútil si vojničku pekne doma v texaskej Národnej garde), očakávala, že víťazstvom v Iraku sa nakreslí hrubá čiara za prehrou vo Vietname – táto predstava sa nenaplnila a ani nenaplní.

Pravdaže, porovnanie vietnamskej vojny s irackou krívalo a kríva na jednu nohu. Ak však komentátori hovorili a hovoria, že vietnamská prehra Ameriky sa môže zopakovať aj v Iraku, Bush narába s odlišným porovnaním.

„Vietnam nás naučil v Iraku trpezlivosti. V Iraku budeme úspešní, kým sa jednoducho nevzdáme. Máme sklon želať si rýchly úspech vo svete, avšak úlohy v Iraku si vyžadujú určitý čas. Veľký boj v Iraku medzi ideológiou slobody a ideológiou nenávisti bude trvať dlho. Zlepšujúce sa americko-vietnamské vzťahy ukazujú, že konflikty a rozpory možno prekonať k spoločnému dobru.“

Nuž tieto Bushove vety si vyžadujú zopár poznámok, hoci ich komentovanie by vydalo na celú knihu.

Amerika neprehrala vo Vietname preto, že by sa bola vzdala, či predčasne vzdala, alebo že americká spoločnosť bola vojnou znechutená a začala proti nej demonštrovať.

Amerika prehrala preto, že sa vtedajšou umelou strategickou koncepciou „zadržiavania komunizmu“ zaplietla do tamojšieho spoločenského vývoja. Jej stratégovia nepochopili, že nebojujú proti „červeným rákosníkom“, ako americkí vojaci a po nich americká propaganda hanlivo urážali vietnamských bojovníkov, ale proti vietnamským vlastencom, protagonistom revolučného nacionalizmu.

Už Francúzi pred Američanmi doplatili na pohŕdanie národmi vtedajšej Indočíny. Američania sa nepoučili od Francúzov a podobne sa Američania nepoučili z vlastných chýb vo Vietname v podobnej situácii dneška na Blízkom východe.

Úlohy v Iraku...

Úlohy vo Vietname, aby sme parafrázovali Bushov výrok o irackých úlohách, sa skončili nevšednou tragédiou. Úlohy v Iraku sa už teraz skončili fiaskom. Vietnam sa im nepodarilo zničiť ani neskoršou taktikou tzv. vietnamizácie, či rozdeliť na komunistický sever a kapitalistický juh. Vietnam je zjednoteným štátom a buduje novú spoločnosť do značnej miery podľa čínskeho modelu.

Iracký, teraz už krvavý občiansky konflikt sa Washingtonu rovnako nedarí nastúpenou stratégiou tzv. irakizácie  premeniť na demokratické víťazstvo...

Tak vo Vietname, ako aj v Iraku jestvujú sily s vlastnou stratégiou, s vlastnou taktikou, ktorú tak vo Vietname ako teraz v Iraku neberú americkí tvorcovia Pax Americana do úvahy.

A tak symbolom Bushovho nepochopenia a nepoučenia sa z Vietnamu a už aj z Iraku je fotografia, na ktorej ho v Hanoji vidno pred sochou veľkého vietnamského vlastenca (aj keď červeného) Ho Či-mina, slávneho strýčka Ho, ktorý z Vietnamu vyhnal tak Francúzov, ako aj Američanov.

No predsa len George Bush vo Vietname určitý pokrok dokázal...

Bývalých bojovníkov Vietcongu neoznačil za teroristov...

A za to mu patrí naša vďaka!

Michal Havran