VLADIMÍR MICHAL: Z diplomata zločinec

Portál jetotak prináša článok nášho spolupracovníka o  kauze Rachata Alijeva,  bývalého diplomata a agenta, ktorý dnes žiada o azyl v susednom Rakúsku.Jeho vlastná krajina Kazachstan, označovaná prezidentom Bushom za model stredoázijskej demokracie, ho  obviňuje z organizovaného zločinu a únosov dodnes nezvestných osôb. Jetotak považuje za dôležité, aby slovenská verejnosť poznala kauzu, ktorá otriasla diplomatickým svetom v čase keď je Kazachstan kurtizovaný od Bruselu po Washington.

 Bývalý kazažský diplomat a šéf tajnej služby Rachat Alijev, muž ktorý bol niekoľko rokov spojkou bohatej stredoázijskej republiky v západnej Európe na dôležitých postoch, skončil ako obyčajný zločinec.  Rachat Alijev dnes žiada o azyl v Rakúsku, zatiaľ čo európske média skúmajú, prečo Viedeň toľko otáľa z jeho vydaním do Kazachstanu. Alijev je právoplatne odsúdená osoba, Kazachstan má budúci rok predsedať OBSE, európske spoločnosti majú v krajine silné energetické zájmy a krajina je kľúčovým partnerom európskej stratégie korigovania amerického vplyvu v regióne.

 Súdny proces nad bývalým diplomatom a dôstojníkom Rachatom Alijevom , ktorý skončil v decembri minulého roku má pokračovanie. Do   finančných machinácií bývalého veľvyslanca v Rakúsku bola  zapletená ešte jedna pracovníčka veľvyslanectva Kazachstanu v Rakúsku Eľdara Šorazovová .

 Dnes má Eľdara Šorazovová na starosti takmer všetky finančné operácie Rachata Alijeva v Rakúsku a jeho obchody s cukrom.  Firmy a finančné prostriedky, ktoré spravuje mladé dievča disponujú bankovými účtami s  desiatkami miliónov eur. Vyplýva to dokumentárneho filmu Chronológia jednej vraždy, ktorý minulý týždeň odvysielala nemecká telvízna stanica ProSieben. O pôvod týchto peňazí na účtoch rakúskych bánk sa kedysi zaujímali rakúske daňové orgány, ktoré ešte neskončili skúmanie v tomto smere.

 Chápadlá aj v rakúskej centrálnej banke

 Je známe, že kauciu za prepustenie Rachata Alijeva vo výške 2,3 milióna eur, zaplatila spomínaná bývalá diplomatka. Z účtov ňou kontrolovaných spoločností sa prevádzalo približne 1 mil. eur na neznáme účely. Podľa výpisov rakúskeho obchodného registra nasledovné spoločnosti majú tieto obchodné mená a kontolujú ich nasledovné osoby. S. T. A. R. T. Managment consulting GmBh, ktorej riaditeľom je Christian Leskochek, spoluzakladateľka Eľanara Šorazovová, ARMOREAL Trading, GmbH s riaditeľkou Eľnarou Šorazovovou a spoluzakladateľom občan Talianska Massimilano Dall Osso, A. V. Maxsismus, Holding AG, riaditeľ Christian Leskochek, spoluzakladateľ bývalý rakúsky centrálny bankár Adolf Wala,  SPEEDI Funk, Foilm unf Fehrsen Production, ktorá sa zaoberá rozhlasovou, televíznou a filmovou produkciou, či vydávaním periodickej tlače. Riaditeľkou je spomínaná Eľdara Šorazovová. Firmy boli zložené v čase keď bola diplomatkou, čo je prinajmenej konflikt záujmov, nehovoriac už o tom, čím sa firmy zaoberali. Ako vyplýva z listín obchodného registra, okrem cudzincov v nich figuruje Adolf Wala, ktorý kedysi viedol rakúsku centrálnu banku.

Kazažské súdy odsúdili Rachata Alijeva na dvadsať rokov odňatia slobody. Bolo to za únos dvoch bankárov, prisvojenie si cudzieho majetku, týranie. Ukazuje sa, že Adolf Wala mal s ním v minulosti blízke vzťahy.

Škandál okolo Rachata ALijeva sa rozhorel v máji 2007. Práve v tom čase bol Adolf Wala vymenovaný za predsedu predstavenstva kazašskej komerčnej banky Nurbank. Majiteľom tejto veľkej banky bol v tom čase Rachat Alijev. Z neznámych dôvodov však Adolf Wala do funkcie predsedu predstavenstva nenastúpil. Pripomenieme si, že vo februára 2007 vysoké funkcie v banke Nurbank zastávali Ž. Timralijev a A. Chasenov. Kazašský súd odsúdil Rachata Alijeva okrem iného za ich únos. Obaja bankári sú dones nezvestní.  Informácia o tom, že existuje väzba medzi Rachatom Alijevom, Eľdarou Šorazovovou je nespochybniteľná na základe výpisov z obchodného registra. Aké iné väzby dosiaľ chránia únoscu bankárov je dosiaľ neznáme.

Orient Express do Alma Aty-chronológia jedného zločinu

V roku 2007 sa odohral trestný čin v meste Alma Ata. Z pracoviska boli unesení a zavlečení dvaja top manažéri Nurbanky. Manželka jedného z unesených Žoldasa Temiralijeva – Armanguľ Kapaševová, požiadala o pomoc prezidenta krajiny Nusurltana Nazarbajeva.

Nazarbajev jej žiadosť posúdil  a dal  príkaz príslušným orgánom prijať všetky opatrenia kvôli objektívnemu vyšetreniu a odsúdeniu vinníkov, bez ohľadu na nimi zastávané funkcie.

Počas vyšetrovania príslušné orgány zistili vytvorenie organizovanej zločineckej skupiny, ktorú viedol pán Rachat Alijev, ktorý bol odsúdený za ťažké zločiny. Ústrednou postavou tohto škandálu je Rachat Alijev – v minulosti bývalý prvý námestník ministerstva zahraničných vecí, bývalý námestník Výboru národnej bezpečnosti (tajnej služby), generál s vyšším právnickým a lekárskym vzdelaním, bohatý podnikateľ, bývalý veľvyslanec Kazachstanu v Rakúsku Rachat Alijev a jeho pravá ruka Vladimír Kašľak.

Rachat Alijev bol akcionárom Nurbanky – jednej z najväčšej kazašskej banky, ktorá vznikla pred 15 rokmi. Založili ju Abiľmažin Gilimov a jeho spolužiak Žoldas Temiralijev. Po tom ako sa presťahovali do Alma Aty, bankári sa stali spoločníkmi Rachata Alijeva, ktorý sa stal jedným z hlavných majiteľov akcií banky.

Ľudia Rachata Alijeva 18. januára 2007 vylákali bankárov Gilimova a Temiralijeva do kúpeľno-športového centra. Alijev obvinil oboch manažérov Nurbanky z nespoľahlivosti. Každého osamote uväznil, odobral im mobilné telefóny, pasy a osobné veci. Alijev chce donútiť Gilimova a Temiralijeva, aby sa vzdali pozícií manažérov a svojich podielov v prospech a tiež prinútiť ich predať mu cez nastrčenú osobu takmer zdarma administratívnu budovu priateľa Temiralijeva, ktorá má hodnotu 80 mil. USD. Alijev sa im vyhráža zabitím a v športovej hale mučí Temiralijeva.

Bývalý predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Nurbank Abiľmažin Gilimov: „Povedal – čo chcem to si v tejto krajine robím, môžem si robiť čo chcem a nič sa mi nestane.“

Mučenie trvá celú noc. Popoludní, 19. januára 2007 sa Gilimovi podarí prehovoriť Bektybajeva, aby mu dovolil zavolať z mobilného telefónu.

Bývalý predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Nurbank Abiľdžamin Gilimov: „Upozornil som Ajdara Baktybajeva, že som zatelefonoval kam treba a povedal som mu, že taký ťažký trestný čin budú musieť v každom prípade zodpovedať. Ak nás ihneď nepustí, budú nás musieť oslobodiť polícia.“

Aby sa o tom nedozvedeli orgány činné v trestnom konaní, Alijev pustí oboch manažérov. Bektybajev na príkaz Alijeva odvezie Galimova a Temiralijeva domov. Večer 19. januára 2007 sa dočasne končí odysea oboch manažérov.

Armanguľ Kapašovová – žena Temiralijeva – spomína na jeho návrat domov 19. januára 2007:

„Na druhý deň, večer niekto zaklopal na dvere. Uvidela sa na prahu dverí muža. Hneď som si všimla, že je veľmi bledý, že je v strašnom stave. Porozprával, že bol celú noc priviazaný putami k trenažéru, a samotný Rachat Alijev ho osobne bil. Pomáhal mu v tom jeho asistent Vadim Kišľak, potom ho odviedli na strelnicu a strieľali mu pod nohy a pravidelne mu prikladali pištoľ k hlave. Takto ho celú noc týrali. Len o deň vďaka tomu, že jeho priateľovi Gilimovi podarilo zatelefonovať, vtedy ich pustili obávajúc sa, že do kúpeľno-telovýchovného centra príde polícia, kde ich uväznili.“

Obaja manažéri, poznajúc možnosti Alijeva, nepovažovali za užitočné udať ho na polícii. Avšak podrobnosti únosu opisujú písomne, a kvôli nepredvídaným okolnostiam uschovajú doklad u príbuzných.

Na pracovnej porade v Nurbanke 22. januára 2007 Rachat Alijev oznamuje, že Gilimov a Tamiralijev podávajú výpoveď na vlastnú žiadosť, a ich podiely v banke sa prevádzajú na neho. Pravá ruka Alijeva Vadim Kašľak sa stáva šéfom ochranky banky.

 Posledná porada

 Gilimova a Temiralieva pod zámienkou odovzdania pracovných záležitostí 22. januára 2007 pozývajú do banky.  Pozvaný je aj Ajbar Chasenov, výkonný riaditeľ Nurbanky. Gilimov tam zo strachu nechce ísť . Temiralijev prijíma pozvanie, avšak dohodne sa s manželkou, že jej bude kvôli kontrole telefonovať raz za dve hodiny, a bolo to posledný raz keď videla manžela.  Asi o 15. 00 Temiralijev prišiel na deviate poschodie banky. Čo sa dialo potom rozprávajú svedkovia udalostí, takí ako napríklad bývalý šéf ochrany banky Erlan Sansebekov:

„Keď tam vstúpil Temiralijev, za ním nasledoval Rachat Alijev, potom Kašľak  a Bekmuratov Askar a keď sa za nimi zavreli, počul som krik, stonanie, tupé údery a zvuky rozbíjajúceho sa skla.“

V tom istom čase v jednej z kancelárií násilne zadržiavajú Chasenov. Opisuje to spolupáchateľ Vadima Kašľaka Askan Bekmuratov.

Askan Bekmuratov: „Vadim Kašľak mi navrhol sadnúť si naľavo od tohto muža, čo som aj urobil, potom hlasnejšie pustil televízor, pristúpil k tomu mužovi, vyšiel s kufríkom, priniesol nejaké papiere a povedal, že vyšetroval spoločne s finančnou políciou, zistil krádeže finančných aktív z banky (tak som to pochopil), existujú vraj určité nelegálne schémy prevodu peňazí na hotovosti, a ste z toho obvinení.“

Všade na chodbách banky sú kamery, ktorých objektívy boli na príkaz Alijeva zalepené.

Potom Bekmuratova posielajú do zasadačky a prikazujú mu strážiť Temiralijeva, a tam sa stáva svedkom protizákonných požiadaviek a a činnosti Alijeva vo vzťahu k Temiralijeva.

Askan Bekmuratov: Alijev prišiel, pozrel si čo tento muž napísal, bol nespokojný, chytil ho za vlasy, hodil ho o zem, začal ho mučiť, potom ho donútil kľaknúť si, donútil bozkávať mu podrážku a teda jeho topánky.“

Erlan Sarsenbekov“ „Asi o štvrtej vyšiel Kašľak a požiadal, aby som prelepil kamery. Tieto kamery sa nachádzajú na deviatom poschodí – dve videokamery, ktoré pozorujú celú chodbu vedenia banky. Jednu kameru zalepil lepiacou páskou, druhú jednoducho nasmeroval na strop.

Žena Temiralijeva netrpezlivo očakáva telefonát manžela, čo sa nestalo. Podľa dohody s nim, musí to oznámiť špeciálnemu oddielu rýchleho nasadenia. Po určitom čase sa ocitajú v Nurbanke. S tým Alijev nepočítal, jeho ochrana im nedovolí vojsť na deviate poschodie.

V tom čase sa Rachat Alijev nachádza v banke a osobne prišiel na prízemie , kde osobne nariadil, aby dovnútra nepustili  políciu, situácia sa stupňuje. Alijev k sebe pozýva vedúceho ochrany Bektybajeva a dáva mu rozkaz: „zavolať ochranu a zabrániť prieniku oddielu rýchleho nasadenia!“ Súčasne ich prienik kvalifikuje ako pokus o krádež a prizýva svojich podriadených, aby situáciu zaprotokolovali.

„Dal nám dva papiere a povedal nám, aby sme sa na nich podpísali, a nič iné nepísať, lebo ostatné napíšu za nich.“

Erlan Sarsenbekov: „Začal mi diktovať, akoby poskytujeme výpovede, že členovia oddielu rýchleho nasadenia vtrhli do banky, znamená to, že som menom členov osobnej ochrany Alijeva.“

Potom ako dostali situáciu v banke opäť pod kontrolu, Alijev sa opäť vracia k Timeralijevu.

Askan Bekmuratov: „Rachat Alijev opäť zašiel a z púzdra vytiahol pištoľ, zobral ho za prsia a postavil do roku, namieril na neho pištoľ a povedal – prečo si na mňa zavolal špeciálny oddiel? Tento zástupca mestskej polície je tvoj príbuzný a či čo, teraz kvôli tebe máme problémy, všetci sú vo väzení“.

Okolo polnoci dáva Alijev príkaz odviezť Chasenova a Temiralijeva cez službobný vchod.

 
Diplomat z tretej ríše?

Uneseným bankárom Chasenovovi a Temiralijevovi nasadili putá a v rôznych automobiloch ich odviezli za mesto. Cieľovou stanicou bola prímestská farma Alijeva. Tam ich zavrú do rôznych izieb.

Askan Bekmuratov: „Alijev ich začína znovu mučiť, núti ich bozkávať mu topánky. Podrobnejšie to nebudem opisovať, lebo, pretože majú príbuzných a tí by nezachceli zverejniť niektoré fakty.“

Potom Chasenova a Temiralijeva zavrú pod dohľadom Bekmuratova a Imaševa. Aj naďalej ich zversky mučia.  Alijev na nich osobne skúša lekárske preparáty, ktoré ich vpichuje striekačkou do svalov.  Súčasne však Alijev na verejnosti rozširuje klebety o tom, že Chasenov a Temiralijev sú na úteku kvôli daňovým podvodom. Preto, aby Alijev zdôvodnil svoje výroky, jedného za druhým ich núti, aby telefonovali svojim príbuzným a tvrdili, že sa skrývajú pred vyšetrovateľmi.

A. Kapaševová (manželka Temiralijevova): „Podľa hlasu sa dalo vycítiť, že telefonuje nedobrovoľne, hoci ma upokojoval a hovoril, že ušiel pred finančnou políciou.“

Šolpan Chasenovová (manželka Chasenova): „Hovoril, že sa skrýva pred finančnou políciou a súčasne sa pýtal, či ju navštívila finančná polícia doma.“ Odpovedala som mu, že finančná polícia bola doma, ale som jej  neotvorila dvere. Povedal, že sa skrýva, ale doma bude o deň, či dva. Hlas mal smutný, bolo cítiť, že je pod tlakom.“

Pre obe ženy boli telefonické rozhovory poslednými príznakmi života ich manželov. Chasenova a Temiralijeva 9. februára 2007 pripravili na prevoz.

Askan Bekmuratov (svedok a páchateľ). Alijev zaklopal o 9. februára 2007 ráno o 11.00. Pichol im ešte po injekcii. Podišiel k Ajbarovi Chasenovi s počkal, akoby očakával akýsi efekt. Znovu naplnil striekačku. Naložili ich v do džípu zaparkovanom v záhrade, z ktorého vystúpil Aľnur Musajev.

Aľnur MUsajev je bývalým predsedom Výboru národnej bezpečnosti a blízky poradca Alijeva. Je neho vydaný medzinárodný zatykač.

Askan Bekmuratov: „Alijev mi prikázal, aby som spálil všetky veci bankárov. Bankári Temiralijev zmizli a ja doposiaľ neviem kde..

Bankárov odvtedy nikto nevidel a ich rodina nestráca nádej, že sú ešte živí.  Alijev zahladil stopy únosu a dostal pod kontrolu majetok v hodnote stovák miliónov dolárov.

 
Rýchlosť Mozartovej gule

Vtedy, teda 15. februára 2007, bol vymenovaný za veľvyslanca Kazachstanu v Rakúsku. Tam mal už podnikateľské väzby a povolenie na pobyt. Koncom mája na neho vydali medzinárodný zatykač. Bol zbavený diplomatickej imunity. Rakúske vyšetrovacie orgány dostali žiadosť o jeho vydanie. Vo Viedni rakúska polícia zatkla Alijeva 1. júna 2007, ale neskôr ho prepustila  na kauciu 1 mil. eur. Jeho kumpánov Bektybajeva, Košlaja, Sapožnikova a Kašľaka pustila na slobodu za sumy od 300 do 400 tisíc euro. Položme si otázku, odkiaľ sa u Alijeva našla taká veľká suma? Odpoveď na ňu je zatiaľ neznáma.

Vyšetrovanie potvrdilo, že Alijev vytvoril zločineckú skupinu. Vyšetrovatelia detailne preskúmali všetky detaily zločinu. Spisy, ktoré sa týkali zločinov skupiny Alijeva majú 67 dielov. Rakúsko odmietlo jeho vydanie kvôli zaujatosti procesu, ktorý ho očakáva v Kazachstane. Bolo to len na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie, kvôli tomu, že prokuratúra nechcela posúdiť prípad na súde druhého stupňa. Konečné rozhodnutie prokuratúry vyvoláva údiv najmä advokátov zastupujúcich v Rakúsku záujmy Kazachstanu.

Čo si o tom myslí advokát profesor doktor R. Soyer? „Myslím si, že by sa to dalo definovať tak, že tu nebola presne dodržaná litera zákona V písomnej podobe sme jasne definovali, že ak obhajoba Alijeva predstaví svoju formuláciu, chceme sa k tomu ešte vyjadriť. Jasne sme to vyhlásili pred súdom a prokuratúrou. Nestihli sme sa ani ohliadnuť a rozhodnutie o nevydaní nadobudlo platnosť. Je to prinajmenej zvláštny prístup.

Advokát doktor R. Moringer si myslí, že „súdy sa nedali zatiahnuť do prípadu preto, alebo v Rakúsku existuje k prípadu určitý politický postoj“.

Myslím si, že ani jeden súd by si v porovnateľnom prípade nedovolil nevydať občana inej krajiny...“ Neutrálne hodnotenie poskytol advokát magister V. Tomanek: “Nezvyčajnosť chodu celého prípadu je v tom, že prokuratúra nezačala spochybňovať rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bolo v prospech obvineného. Podľa pravidiel prokuratúra prinajmenej žiada súd vyššej inštancie o posúdenie prípadu.“

Rakúsko hrá veľkú úlohu v príjmoch Alijeva. V jeho podnikaní hrá určitú úlohu Eľnara Šorazova, ktorá bola zamestnankyňou veľvyslanectva Kazachstanu v Rakúsku a bývalý predseda Národnej banky Rakúska Adolf Wala.  Od augusta 2005 Alijev spolu s nimi vlastnia obchodný dom Maximus, či firmu AV-format. Na adrese kde sídlia spomínané firmy je registrovaný aj podnik Global Sugar Trading. Samotná Eľnara Šorazovová väzby s Alijevom nekomentuje Adolf Wala od mája 2007 sa otvorene dištancoval od akýchkoľvek vúzieb s Alijavom, ale ešte v októbri 2007 bol vo funkcii poradcu. Pokusy získať informácie o Alijevovi v jeho vile sú márne. Novinárom neposkytuje rozhovory.

 
Zločinecká skupina Alijeva pozostávajúca z 22 ľudí bola 15. decembra 2007 odsúdená. Členov skupiny dostali tresty odňatia slobody od 1 do 20 rokov. Päť z nich bolo odsúdených v neprítomnosti. Alijev je podľa rozhodnutia súdu vinný a dostal trest odňatia slobody 20 rokov. Súčasne mu konfiškovali majetok. Ide o 16 automobilov, 4 byty v meste Alma Ata, firmu Agrotex, 3 vrtuľníky, 5 lietadiel, nehnuteľnosti, majetok letiska Atyrau.

Vadim Kašľak dostal trest 18 rokov odňatia slobody, bývalý šéf tajnej služby Aľnur Musajev dostal 15 rokov väzenia, Tolegen Imašev a Viktor Sapožnikov dostali po 10 rokov. Všetci piati sa skrývajú v Rakúsku.