O tom, aké obranné možnosti má Tajwan proti robustnej vojenskej sile kontinentálnej Číny, prednášal pred niekoľkými dňami v Bratislave profesor politológie na Ming Chuan University a bývalý kapitán tajwanského vojnového námorníctva Nathan Kuanghu Liu.

Aj keď čínsky vojenský útok proti Tajwanu je v súčasnosti neaktuálny faktor, teda povedané slovami spisovateľa Toma Clancyho, nie je „a clear and present danger“, predsa len rozlohou malá Čínska republika na Tajwane, ako znie oficiálny názov, sa vojensky na podobnú možnosť stále pripravuje.

Najmä po minuloročnom pekinským parlamentom schválenom „špeciálnom zákone proti oddeleniu“, kde sa v článku osem s možnosťou ozbrojeného útoku, ak by sa Tajwan jedného dňa rozhodol vyhlásiť nezávislosť, ráta.  

Tajwan síce totiž naďalej zostáva de facto samostatným štátom, s vlastným prezidentom, parlamentom a vládou, ale de iure ním nie je...

Tajwan dostal strach z možného čínskeho vojenského útoku zvlášť pred desiatimi rokmi po skúške čínskych rakiet a po vojenských manévroch v Tajwanskej úžine, oddeľujúcej ostrov od kontinentálnej Číny.

Tajwančania sa v prípade možného čínskeho útoku spoliehajú predovšetkým na špeciálnu zmluvu s USA, na základe ktorej by mal Washington poskytnúť krajine okamžitú vojenskú pomoc. Nie je však verejne známe, ako by mala vyzerať, pretože ani experti či vojenskí stratégovia si nevedia dosť dobre predstaviť, či by v prípade útoku Spojené štáty naozaj - a akým spôsobom - Tajwan bránili. K útoku na čínske vojská by sa zrejme  ťažko odhodlali, pretože by to znamenalo vojnový konflikt s Čínou. Následky takéhoto americko-čínskeho stretnutia by boli určite nepredstaviteľné a ak by sa konflikt nepodarilo udržať hneď spočiatku na uzde, aj katastrofálne.

Posledný, ale zástupný americko-čínsky konflikt, podobne ako zástupný americko-sovietsky - ak tak môžeme vôbec povedať, lebo nešlo o priame vojnové operácie - sa odohrával pred vyše tridsiatimi rokmi v čase vietnamskej vojny. Aj preto, okrem iného, napokon Američania utŕžili vo Vietname ťažkú prehru a museli sa z krajiny na základe neskorších mierových dohôd stiahnuť. V tom čase Sovieti aj Číňania Severnému Vietnamu všemožne, a zvlášť vojensky, pomáhali. Vo vietnamských stíhačkách sedeli nielen vietnamskí, ale aj čínski bojoví piloti a podobne ako v časoch kórejskej vojny bojovali proti Američanom.

Šanghajské komuniké

Tajwan stratil vplyvné medzinárodné postavenie po roku 1971 vydaním tzv. šanghajského komuniké podpísanom medzi USA a Čínou počas historickej návštevy amerického prezidenta Richarda Nixona v Číne. V tom čase bola opustená dovtedajšia tzv. politika dvoch čínskych štátov, či dvoch Čín a odvtedy sa datuje aj zrušenie diplomatických stykov s Tajwanom  väčšinou štátov sveta (bývalé socialistické Československo diplomatické styk s Tajwanom ani nemalo), a čo bolo najtvrdšie, aj s USA... Tajwan musel opustiť aj miesto v OSN. Nastúpila politika jednej Číny, ku ktorej sa teraz hlási väčšina štátov sveta, čím sa jasne deklaruje, že ak by Tajwan nezávislosť od Číny oficiálne vyhlásil - a na Tajwane jestvuje dostatok politických činiteľov, ktorí s takýmto politickým programom veľmi zručne a zvučne vystupujú - tento fakt by sa nestretol s pochopením a navyše Čína by mohla proti tomu použiť aj vojenskú silu.

Vojenská sila Tajwanu a Číny

Bývalý kapitán tajwanského vojnového námorníctva zdôrazňuje, že tajwanská vojenská sila nie je však nijako zanedbateľná.

Podľa neho má v porovnaní s Čínou tak geograficky, ako aj počtom obyvateľov armádu značne silnú.

Tajwan má prevahu v leteckej bojovej sile.

Takisto aj vo vojnovom námorníctve.

Nemá, pravdaže, šancu získať vedenie v počtoch fyzickej vojenskej sily, kde má Čína absolútnu prevahu. 

Čína má prevahu v počte  ponoriek.

Má k dispozícii až sto ponoriek proti štyrom tajwanským.

Má aj viac rakiet.

Ako by mohol čínsky útok vyzerať?

Bývalý kapitán hovorí, že začiatok útoku napr. raketami, pravdaže s konvenčnými hlavicami, by síce v hornatej krajine nemal veľký zničujúci fyzický význam, ale mal by najmä psychologický efekt.

„Po útoku raketami by niekoľko ľudí umrelo, ale jeho dosah by bol oveľa väčší svojimi psychologickými dôsledkami.“

Ďalšou fázou útoku by mohla byť povestná decapitation. Teda likvidácia hlavných politických predstaviteľov. Útok na politických činiteľov je podľa kapitána dosť jednoduchý.

„Sme demokratickou krajinou. Naši predstavitelia sa po krajine voľne pohybujú. Nebol by to problém.“

Po fyzickom odstránení by mohol Peking dosadiť do funkcií Tajwančanov, náchylných aj na takýto spôsob opätovného zjednotenia s kontinentálnu Čínou...

Jediným spôsobom, ako by mohla Čína najúčinnejšie na ostrov zaútočiť, je predovšetkým veľká námorná a neskôr pozemná operácia na spôsob útoku v Normandii počas druhej svetovej vojny.

Počtom by čínske vojská prečíslili tajwanské a dostali by sa na pobrežie a do vnútrozemia. No podľa Nathana Liu Čína nemá aj tak dostatočnú kapacitu na prípadnú okupáciu celého ostrova. Tá by si vyžadovala prítomnosť veľkého počtu vojakov na ovládnutie dvadsiatich piatich miliónov „neposlušného“ obyvateľstva a zároveň by si vyžadovala aj dlhodobú prítomnosť okupačných síl.

Námornému výsadku a pozemnej operácii by mohla predchádzať tak námorná, ako aj letecká blokáda, ale tieto metódy si vyžadujú veľa času na prípravu.

Na Tajwane sa stále vedie diskusia o potrebe vybudovania protiraketovej obrany, ale táto fáza možnej obrany pred čínskym raketovým útokom sa topí v zásadnom probléme: aj napriek tomu, že tajwanská ekonomika je siedmou najvýkonnejšou na svete, neprodukuje dostatočné množstvo kapitálu, ktorý by sa vo forme financií mohol vydeliť na výstavbu nesmierne nákladného obranného systému.

Zjednotenie á la Hongkong?

Aj časť tajwanských demokratov, a určitá časť politických predstaviteľov, berie však do úvahy, že k zjednoteniu Tajwanu s Čínou môže dôjsť vlastne pohltením ostrova hongkonským príkladom.

Čínska ekonomika ide neustále dopredu a rýchlo stiera rozdiely s Tajwanom práve v ekonomickej oblasti. (Už dnes napr. v kontinentálnej Číne pracuje okolo tristotisíc Tajwančanov.)

A v tejto súvislosti treba dodať, že Číňania, tak „pevninskí“, ako aj „ostrovní“, sú obdarení jednou špecifickou vlastnosťou: nesmiernou trpezlivosťou.

Či bude Tajwan fungovať oddelene aj o takých dvadsať či tridsať rokov, je teda veľmi, veľmi otázne.

Ak by sa kontinentálna Čína vydala vo svojom zaujímavom vývoji postupne aj demokratickou cestou v politike, zjednotenie by sa jedného dňa nemuselo ani výrazne postrehnúť...

Michal Havran