Minulý týždeň milióny afganských voličov, riskujúc svoje prsty i životy v zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii, pristúpili k volebným urnám v druhých prezidentských voľbách od takzvaného pádu Talibanu v roku 2001

Takzvaného preto, že Taliban si tento svoj pád akosi odmietol povšimnúť, akurát sa (za značnej, aj keď určite nie úmyselnej) podpory ozbrojených síl NATO pretransformoval z rigidnej a obskúrnej militantnej skupiny na paštúnske národno-oslobodzovacie hnutie, bojujúce proti cudzej okupácii a jej domácim kolaborantom. Nevinní afgánski civilisti, zmasakrovaní okupačným letectvom, sú najúčinnejším propagačným materiálom pri nábore nových členov tohto neo-Talibanu.

Akú veľkú  časť Afganistanu neo-Taliban ovláda, je predmetom dohadov i utajenia. Odhady hovoria o 72 percentách územia s „trvalou prítomnosťou Talibanu“, čo však neznamená, že toto územie aj ovláda. Iné dohady sú trochu optimistickejšie, vraj len sedem percent územia je pod priamou kontrolou, no až 40 percent pod vysokým rizikom ovládnutia. Vláda kontroluje asi tretinu územia, zbytok je v moci „lokálnych vládnucich štruktúr“. Situácia sa od „porážky“ hnutia Taliban vyvíja ako v starom socialistickom vtipe: ak v roku 2007 Taliban plne ovládal dvadsatinu afganského územia, v súčasnosti „len“ pätnástinu, ale čoskoro už bude ovládať „iba“ desatinu.  
 

V tomto stave zastihli Afganistan, slobodné voľby. síce možno nie veľmi slobodné, ale na afgánske pomery až-až. Afgánsky ľud sa dočkal aj blahoželaní od svetových lídrov, aj keď len takých kyslých, nie od srdca. 

V médiách sa pretriasajú síce iba prezidentské voľby, no spolu s nimi sa uskutočnili aj provinčné. Tie boli dokonca možno zaujímavejšie, ich výsledky istým spôsobom zviditeľnia už spomínané „lokálne vládnuce štruktúry“. Zlé jazyky aj tak tvrdia, že až taký rozdiel medzi voľbami nie je, okrem členov provinčných rád si Afganci volia aj nového starostu Kábulu – prezidenta.

O tento post malo záujem vyše tridsať kandidátov, optimizmus nemusia strácať už len dvaja. Volebná komisia začala od utorka zverejnovať  čiastočné výsledky sčítania. Úradujúci prezident Karzáí o pár percent vedie pred bývalým ministrom zahraničia Abdalláhom, no náskok sa pomaly zväčšuje. Výsledkom sú pravdepodobne obaja prekvapení. Hoci krátko po voľbách obaja ohlásili svoje drvivé víťazstva už v prvom kole (Karzáí sedemdesiatimi a Abdalláh šesťdesiatimi percentami), boli to iba preventívne opatrenia voči súperovi a s výsledkami okolo 40 percent v prvom kole budú snáď obaja spokojní. Možno. 
 

V tzv. nových demokraciách, je totiž v poslednej dobe badateľný zaujímavý fenomén: dvojité voľby. Prosto, usporiadajú sa voľby, ktorých výsledok porazená strana neuzná. Akciami občianskej neposlušnosti sa potom dosiahne opakovanie volieb, v ktorých porazená strana vyhrá. Prvé voľby sú vlastne iba skúšobné, sú iba pokračovaním predvolebnej kampane. „Zmanipulované“, ale aj zmanipulované voľby, respektíve ich výsledok, sa stanú súčasťou predvolebnej kampane volieb „skutočných“. Zmanipulovanie či „zmanipulovanie“ prvej voľby je najsilnejším tromfom porazenej strany v druhej, úspešnejšej voľbe. Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko sú najznámejšie prípady, keď to vyšlo. Keňa, Zimbabwe a Irán sú zas neúspešné pokusy.

Málo známy je prípad irackého Kurdistanu, tam došlo k chabému pokusu o podobný postup. Voľby vyhrala aliancia dvoch kurdských strán (jednu vedie kurdský, druhú iracký prezident), ktoré už tradične vytvárajú zoskupenie nie nepodobné jednotnej kandidátke národného frontu. Táto aliancia v kurdských oblastiach pravidelne zbiera 95 percent hlasov, teraz im však odštiepenecká frakcia jednej zo strán (tej, vedenej irackým prezidentom)- Koalícia zmeny - odobrala dobrú tretinu hlasov. Spočiatku s tým odštiepenci neboli spokojní a na iránsky spôsob chystali demonštrácie proti volebnému podvodu. Vidiac však, že proti vláde národného frontu nemajú šancu, uznali, že na prvý pokus majú vynikajúce výsledky a radšej to vzdali. 

V Keni, Zimbabwe a Iráne to opozičné sily nevzdali. No ani vládna moc to nevzdala. Výsledok poznáme. Napriek tomu, že svetové spoločenstvo prostredníctvom svetových médií stálo na strane protestujúcich, neuspeli.  

Na čiej strane budú svetové médiá v Afganistane? 

Prezidentský  kandidát Abdalláh už vopred ohlásil, že v prípade zmanipulovania volieb (čítaj: ak ich nevyhrá on), čakajú Afganistan protesty iránskeho typu. Len s kalašnikovmi. Neskôr síce svoje ostré výroky zmiernil, no budúcnosť je neistá.  Ľudu Afganistanu môžeme opatrne zablahoželať k voľbe, dúfajme, že budeme môcť blahoželať aj k výsledkom sčítavania. Občania Afganistanu hlasovali riskujúc svoje životy. Bolo by naozaj nespravodlivé, keby výsledky hlasovania znamenali pre ich životy ešte väčšie riziko.