Alebo slobodno-trhové teórie chlapcov z Pravého Spektra a ich (ne)fungovanie v praxi.

Ako veľmi sme sa mýlili, keď sme si mysleli, že doba ideológie s univerzálnym riešením na všetko sa už skončila. Podľa chlapcov z Pravého Spektra takýto zázrak existuje. Áno, je to slobodný trh, perpetuum mobile a Kráľovstvo nebeské v multifunkčnom balení. Niet spoločenského či sociálneho problému, ktorý by sa ním nedal vyriešiť... respektíve, ako sa ukáže, niet vlastne čo riešiť, ono sa to „vyrieši samo“. Pravda, ideál slobody v duchu Michaela Novaka platí iba pre ekonomiku a trh. Ženy, menšiny, homosexuáli a podobní lúzri si ju nezaslúžia. Naopak, tam sa teória slobodného trhu vďačne využíva na zdôvodnenie potreby nekonať v prospech ich zrovnoprávnenia, a tým zaručenia ich vlastnej slobody. Sloboda je predsa pre trh a nie je pre ľudí, aspoň nie pre všetkých, tú si treba zaslúžiť. Alebo aspoň zaplatiť. Kto na to nemá, toho slobodný trh zomelie a rozdrví. Takíto lúzri však našich zdravých bielych kresťanských heterosexuálnych neokonzervatívcov v postpubertálnom veku nezaujímajú. Jednoducho – treba sa vedieť narodiť, v správnom čase, na správnom mieste, so správnou farbou pleti a správnym pohlavím. Potom sa to teoretizuje... jedna radosť.

Logické kotrmelce, ktorými sa chlapci z Pravého Spektra snažia objasniť univerzálny prínos slobodného trhu pre akýkoľvek problém, majú len jednu chybu – ako to už u teórii býva -  v praxi nefungujú. Pozrime sa na pár z nich, prezentovaných v rôznych článkoch.

Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a jeho trhové riešenie

Polyhistor a odborník na všetko Lukáš Krivošík nemá problém vyjadrovať sa k akejkoľvek téme. Nedávno si zobral na mušku rodové rozdiely v zárobkoch, ktoré prezentoval Štatistický úrad pri každoročnej analýze priemerných platov. (V podobnom duchu sa nesie aj článok ďalšieho „odborníka“ na rodovú rovnosť Petra Schutza, čo však už nikoho neprekvapuje.)

Podľa Krivošíka a Schutza diskriminácia žien na trhu práce vlastne vôbec neexistuje. Na vine všetkého sú iba biologické rozdiely a tie sú predsa prirodzené a nemenné. Preto je „ úlohou nás mužov urobiť všetko potrebné, aby sa ženy cítili lepšie najmä tam, kde vykonávajú nezastupiteľné funkcie v rámci domácnosti", píše Krivošík. Mimochodom, všimli ste si ten blahosklonný postoj postpubertálneho alfa-samca v pozícii „nás mužov“ oproti puťkám domácim? Jasne, nová zástera a navoňaná multifunkčná prachovka v duchu reklám na čistiace prostriedky znamená pre ženy hotový raj na zemi. Kto by sa potom zaoberal hlúposťami ako nižší plat za rovnakú prácu?

„Keďže táto práca zvyčajne nie je ohodnotená peniazmi, mali by sa muži ženám odvďačiť aspoň nefinančnými plneniami,“ píše ďalej. Aké konkrétne formy „nefinančného plnenia“ mal autor na mysli? Žeby opäť karafiáty a utierky? Predpokladám, že o iných formách mladý slušný konzervatívec ani len neuvažoval...

Samozrejme, že rozdiely v platoch podľa Krivošíka vlastne vôbec neexistujú. „Chicagský ekonóm Gary Becker v rámci svojho výskumu tvrdí, že na konkurenčnom pracovnom trhu je diskriminácia iracionálna a veľmi nepravdepodobná. Ak by boli zamestnávatelia šovinisti, ktorí chcú zamestnávať iba mužov, mzdy silnejšieho pohlavia by išli hore, platy slabšieho pohlavia by zase klesali. Ak tu existuje konkurencia, nepredpojatí zamestnávatelia by mohli zamestnávaním lacnejšej ženskej pracovnej sily zarobiť,“ píše. (Opäť výraz alfa-samca o „slabšom pohlaví“. Mimochodom, evoluční biológovia si o tom, ktoré pohlavie je slabšie, myslia svoje.) „Inými slovami, ak by ženy naozaj zarábali menej, každý by ich chcel zamestnať, aby ušetril. Na trhu práce by vznikol nedostatok ženskej pracovnej sily a platy oboch skupín by sa vyrovnali. Nenapraviteľní šovinisti medzi zamestnávateľmi by boli časom vytlačení z trhu.“

Podľa tejto logiky teda vyplýva, že čím väčšie sú rodové rozdiely v zárobkoch, tým rýchlejšie by mala rásť zamestnanosť žien.  Ak rozhoduje iba kvalita a cena pracovnej sily a zisk, ktorý vytvára, musia sa predsa ženy ochotné pracovať za nižšiu mzdu, navyše lepšie vzdelané, na slobodnom trhu presadiť. Prax však ukazuje pravý opak. Kým platové rozdiely mužov a žien u nás od polovice deväťdesiatych rokov narástli z 15 % na dnešných 25 až 28 %, patríme k trom krajinám OECD, kde zamestnanosť žien klesá. Slovenský slobodný trh nie a nie sa správať podľa tak logických teoretických konštruktov.

„Výnimkou sú organizácie štátu alebo monopoly, kde neexistuje ani len potenciálna konkurencia, a preto tu diskriminácia naozaj môže za istých okolností bujnieť. Ak napriek tomu existujú mzdové rozdiely, dôvody treba hľadať buď v rozdielnej produktivite práce, alebo v príčinách, ktoré sú uvedené vyššie," pokračuje náš polyhistor.

Čo na to prax? V analýze Svetovej banky THE QUEST FOR EQUITABLE GROWTH IN THE SLOVAK REPUBLIC (2005) sa autorka Pierella Paci venuje aj rozdielu v zárobkoch mužov a žien“. „Existuje signifikantný hrubý rodový rozdiel v zárobkoch 24 až 27 percent, ktorý zostáva stabilný počas analyzovanej doby... Ak zvážime vysvetliteľné okolnosti, hrubý rodový rozdiel sa zníži na 18%.“ Teória humánneho kapitálu so zohľadnením veku, vzdelania a skúseností, ako i charakteristika vykonávanej práce síce vysvetľuje časť rozdielu, ale len nepodstatnú. „Nevysvetliteľný podiel rodového rozdielu v zárobkoch je následkom diskriminácie, čo je okolo 21 % v domácich i zahraničných súkromných spoločnostiach a 9 % v štátnych podnikoch“, hovorí analýza Svetovej banky. Je pritom nutné povedať, že rozdiel vo vzdelaní by hovoril v prospech žien, nakoľko ich vzdelanostná úroveň je na Slovensku vyššia. 

Problém teda nie je len v monopolnom štátnom sektore ako zdravotníctvo a školstvo, ale oveľa markantnejšie sa prejavuje v súkromných spoločnostiach. Tam by mala podľa autora fungovať teoretická konštrukcia Garyho Beckera o vyrovnávaní rozdielov všemocnou rukou trhu. Ako vidíme, nefunguje.

„Je veľmi otázne, či môže s rozdielmi v odmeňovaní medzi mužmi a ženami niečo robiť štát. A či by sa vôbec mal pokúšať tento problém riešiť. Zvlášť, ak tieto rozdiely vyplývajú z prirodzených odlišností medzi pohlaviami,“ uzatvára autor. 

Odhliadnuc od skutočnosti, že za „prirodzené rozdiely medzi pohlaviami“ sa považujú prvotné a druhotné pohlavné orgány, existujú aj určité rozdiely napr. v mozgovej činnosti. Ak sú teda rozdiely v odmeňovaní podmienené prirodzenými odlišnosťami, musia existovať odvetvia, v ktorých sa lepšie uplatnia a lepšie zarobia ženy. Podľa vedeckých štúdií majú ženy lepšie komunikačné schopnosti podmienené rozdielom vo fungovaní mozgu. Podľa toho by mali byť ženy v oblastiach vyžadujúcich komunikáciu ako novinárky a političky platené lepšie. Samozrejme, opak je pravdou. (Inak by ma zaujímalo, akoby sa tváril Krivošík, keby na tomto základe boli jeho nespočetné články boli honorované nižšie ako články ženských kolegýň.)

Trhové riešenie?

Ženy majú tendenciu pracovať v iných oblastiach hospodárstva ako muži a sú za to trestané nižšími mzdami. Podľa Krivošíka sú vraj na vine tabuľkové platy. Tie však neprišli faxom z neba, ale boli vytvorené na základe dohody vedúcich predstaviteľov štátu a tí sú – ako inak – vo valnej väčšine muži. Tí potom určujú, že „mužské odvetvia“ financované štátom ako armáda a polícia sú platené lepšie ako zdravotníctvo a školstvo, kde spravidla pracujú – najmä na nižších pozíciách – ženy. Podotýkam, že tieto oblasti vyžadujú vo väčšine prípadov vysokoškolské vzdelanie, nejde teda o nejaké „podradné práce“. A práve pri vysokoškolsky vzdelaných je rodový rozdiel v zárobkoch najvyšší. Spoločnosť takto zrejme dáva najavo, kde sú jej priority. Deti, vzdelanie a zdravie k nim viditeľne nepatria.

Čo by sa však stalo, ak by sa ženy začali správať podľa ideálu Krivošíka, teda podľa pravidiel voľného trhu a všetko merali peniazmi? Keby všetky zdravotné sestričky odišli pracovať do Čiech alebo Rakúska, učiteľky by si našli výhodnejšie joby a ženy jednoducho prestali rodiť, lebo sa im to ekonomicky nevyplatí? Naša spoločnosť by jednoducho skolabovala. Ak o krajine budú naďalej rozhodovať muži s názormi autora, je len otázkou času, kedy k tomu dôjde.

Článok vyšiel v upravenej verzii na www.aktuality.sk.

______________________________________________________________

(Pokračovanie – Ohrozuje sociálny štát skutočne rodinu?)