Pakistan, zmietaný chaosom obrovskej politickej, ekonomickej a sociálnej krízy, skomplikovanej otvorením „interného“ frontu globálnej vojny proti terorizmu, má za sebou ďalší míľnik na ceste do neznáma. Po dobrovoľnej rezignácii prezidenta Mušarráfa postihla jadrovú mocnosť ďalšia „pohroma“- prezidentské voľby vyhral Ásif Zardarí.

Ásifa Alího Zardárího nominovala vládna koalícia. Presnejšie povedané, nominovala ho jeho Pakistanská ľudová strana (zlé jazyky tvrdia, že sa nanominoval sám), ostatní koaliční partneri nomináciu iba s väčším, či menším sebazaprením prijali. Alebo neprijali. Koaličná Pakistanská moslimská liga (N) Zardárího kandidatúru odmietla podporiť a pre istotu odišla i z vládnej koalície. Podľa Nawáza Šarífa, súčasťou koaličnej zmluvy s PLS bola aj dohoda, že na post prezidenta vládna koalícia podporí nezávislého kandidáta. Zardarí túto dohodu nepriamo potvrdil (teda skôr potvrdil, že jeho kandidatúra je porušením dohody), keď sa vyjadril, že koaličná zmluva nie je svätý Korán, aby sa nemohla meniť (čítaj porušiť). PML-N teda vládu opustila- tých porušení tam bolo viac, Zardarího kandidatúra bola iba vrcholom ľadovca.

Prezidenta Pakistanu volí zbor voliteľov, zložený z poslancov oboch komôr parlamentu (Senát a Národné zhromaždenie) a poslancov provinčných parlamentov. Aj po odchode PML-N z vládnej koalície mali v tomto volebnom zbore vládne strany miernu väčšinu. Voľby síce mohli skomplikovať regionálni poslanci (pri predkladaní kandidačných listín Zardárího kandidatúru verbálne podporili poslanci menších strán vládnej koalície v Národnom zhromaždení, no mnohí provinční poslanci týchto strán boli v pozitívnych vyjadreniach zdržanliví), no nestalo sa. Víťazstvo Zardárího sa všeobecne predpokladalo, podľa teoretického sčítania voliteľov mal víťazstvo vopred isté. No oproti predpokladom, jeho volebný zisk bol ešte výraznejší. Pravdepodobne si víťazstvo poistil dohodami, ktoré sa asi spojencovi spoza veľkej mláky páčiť nebudú.

Pán 10 %

Zardarí mal počas kampane problémy aj so svojou minulosťou. Pozícia manžela poprednej političky nie je v moslimskom svete nijako ľahká. Pre človeka vysokých ambícií, ale nízkych schopností muselo byť ponižujúce, keď jeho manželka zastávala tak významný post. Keď Bhuttová riadila štát, Zardarí chcel riadiť Bhuttovú. Hoci sa obvinenia i väznenia za údajnú (?) korupciu dajú vysvetliť špinavým politickým bojom proti jeho manželke, prezývka „Mr. 10 percent“ (ktorá označovala jeho podiel z vládnych zákaziek, za ktoré sa u manželky „prihovoril“) predsa len mohla mať aj nejaký reálny základ. Jeho oponenti ho vinia z toho, že celkovo pripravil pakistanskú štátnu kasu o viac než miliardu dolárov.

No to nie je ten najväčší zločin, ktorého sa mal dopustiť. Bhuttová svoju politickú kariéru zdedila po zavraždenom otcovi, Zulfikárovi Bhuttovi. O toto politické dedičstvo sa nevyberaným spôsobom sporila so svojím bratom Murtazom. Spory boli okorenené vysloveným nepriateľstvom medzi Ásifom Zardarím a Murtazá Bhuttom, ktorý bol popredným kritikom švagrových korupčných škandálov. Spory vyvrcholili policajnou vraždou  Murtazu Bhutta, o ktorej nik nepochybuje, že v nej mal Zardarí prsty.

Nedokázali mu však nič, samozrejme.

No aj tak, za rôzne obvinenia strávil vo väzení jedenásť rokov. Roky strávené v žalároch sa asi odrazili na jeho zdravotnom stave. Na tom by nebolo nič čudné, pri dlhodobom prenasledovaní (a nezáleží na to, či spravodlivom, alebo nie) je to ľudsky pochopiteľné. Samozrejme, záleží na tom, či sa to negatívne neodrazí na výkone prezidentskej funkcie. Medializované správy o jeho zdravotnom stave však hovoria skôr o vážnych duševných problémoch. Ak by to bola pravda, nie len špinavá politická kampaň, na post hlavy štátu s jadrovými zbraňami by ho to malo automaticky diskvalifikovať. Malo by.

Vyhral najhorší

Veľmi dôležitým predpokladom pre náročnú funkciu prezidenta by malo byť aj to, aby boli ambície kandidáta aspoň trochu vyvážené schopnosťami, či charakterom. Paradoxne, tento hypotetický predpoklad  viac než víťaz spĺňali neúspešní kandidáti.

Pakistanská moslimská liga (Q), strana Mušarráfových lojalistov, nominovala senátora Mušáhida Husajna Sajida. Z troch relevantných kandidátov to bol (čo sa týka schopností) ten najvhodnejší. Zázrak sa však nekonal, bez podpory PLS či PML-N nemal nijakú šancu. Obe strany o akejkoľvek podpore politika blízkeho bývalému prezidentovi ani len neuvažovali. No je sympatické, že nevzdával vopred stratený boj a naplno sa venoval kampani, hlavne ostrými útokmi na vládneho kandidáta. Síce sa mu nepodarilo Zardarího spochybniť u dostatočného počtu voliteľov, má však pred sebou budúcnosti. Keď ekonomické problémy, korupčné škandály a politické prechmaty novej vládnúcej garnitúry prekryjú spomienky na Mušarráfov režim, má šancu dostať svoju stranu znova do hry. Ak/keď sa zabudne na Mušarráfa, aktuálna bude i spolupráca oboch strán PML. Práve Mušáhid, najprv minister vo vláde Nawáza Šarífa, potom väzeň svedomia Mušarráfovej diktatúry a nakoniec senátor za  stranu podporujúcu Mušarráfa, môže opozíciu spojiť.

Signály o možnej spolupráci vyslala strana Nawáza Šarífa (posledného demokraticky zvoleného predsedu vlády „predmušarráfovskej éry“) už pred prezidentskými voľbami. Vyzvala Mušáhida, aby odstúpil z volieb a podporil ich kandidáta, sudcu Saíduzzamána Siddiqího. Ten mal byť pôvodne spoločným kandidátom teraz už bývalej vládnej koalície PLS a PML-N. S povesťou (právom získanou) čestného a charakterného sudcu, ktorý odmieta ustupovať nátlaku, sa mohol stať naozaj nezávislou osobnosťou, schopnou vyvažovať často protichodné záujmy PML-N a PLS.  Bohužiaľ, ako sa nestal spoločným kandidátom vládnej koalície kým bola PML-N vo vláde, tak sa nestal ani spoločným opozičným kandidátom.

Voľby však málokedy vyhrávajú najschopnejší, leda ak všetkého schopní.

Aký bude Zardarí prezident? Jediné je isté, prekvapiť môže iba v dobrom. Nik, ani jeho vlastní stúpenci od neho žiadne zázraky nečakajú. Berú ho len ako akýsi nutný medzičlánok, ktorý má vyplniť časovú medzeru, kým sa bude môcť ujať moci jeho syn, Biláwal Bhutto Zardarí, pravý dedič politickej dynastie Bhuttovcov.

Ásif Zardarí môže prekvapiť iba v dobrom. Ak náhodou prekročí vlastný tieň a stane sa skutočným vodcom s víziou, schopným naplniť ju, ak dokáže vyriešiť aspoň niektoré problémy Pakistanu, prekvapí. V dobrom prekvapí. V zlom nemôže, každý jeho neúspech bude pokladaný za úplne normálnu vec, ktorá sa od neho dala čakať.

Začína celkom dobre- sľubom obmedzenia prezidentských právomocí. No uvidíme...