JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Zase revolúcia?

Kríza žánru | Svet | Jaroslav Drobný | 24.08.2012

_ma_small

Letargické dni i búrlivé noci letného ramadánu sú minulosťou. Ulice Káhiry už prestala okupovať aj dorastajúca mládež, oslavujúca trojdňový sviatok ´íd al-fitr.

Pohľad na „zabávajúcich“ sa adolescentov, ktorí práve objavujú potešenie z obťažovania okoloidúcich dievčat i žien, zvádza k smútku nad temnou budúcnosťou Egypta (až „toto“ vyrastie). Dokonca viac, než správy o všadeprítomnom chápaní sa moci Moslimským bratstvom. No kým mládež má ešte akúsi malú šancu, že ju niekto vychová kým dospeje, šanca, že Moslimské bratstvo sa prestane snažiť o totálne ovládnutie krajiny po vzore svojho nedemokratického predchodcu, je minimálna.

 Ramadánové „stíšenie“ je ta tam, koncom týždňa sa ulice Káhiry znovu zaplnia demonštráciami. Na piatok oponenti prezidenta Mursího zvolávajú protesty proti nedemokratickým praktikám novej vlády, aj nového prezidenta. Organizátori sa zaprisahávajú, že to bude nová revolúcia proti nastupujúcej diktatúre Moslimského bratstva. Po rozpustení parlament a znefunkčnení junty je totiž prezident prakticky samovládcom. A hoci je Muhammad Mursí možno osobne slušný človek, ako prezident nie je nezávislý. Je v podriadenom postavení voči vedeniu Moslimského bratstva, vykonáva prakticky príkazy Muhammada Badí´u, občanmi nevoleného vodcu Ichwánov. Ako sa v Egypte vraví, mušíra (maršála) vystriedal muršid (vodca).

A tie príkazy vykonáva razantne. Nieto dňa, aby média nepriniesli správy o nejakom dôležitom poste, na ktorý bol práve prezidentom dosadený Bratstvu blízky človek. Najnovšie sa hovorí o komplexnej výmene guvernérov všetkých provincií. Rozpory sú len v tom, či všetky miesta obsadia Moslimskí bratia, alebo či sa podelia so salafistami v pomere 2:1.

Rok a pol po januárovom ľudovom povstaní proti Mubárakovmu režimu je aká taká sloboda slova a sloboda zhromažďovania to jediné, čo sa dá v Egypte pokladať za  výdobytok revolúcie. Všetko ostatné, o čo revolucionárom išlo, sa dnes zdá byť rovnako v nedohľadne, ako pred revolúciou. (Teda povstaním, ale o tom inokedy.) Spravodlivosť kríva, demokracia ešte viac. Korupcia prekvitá naďalej, klientelizmus bujnie skoro rovnakou rýchlosťou, akou hospodárstvo upadá.

 Preto nie div, že revolučné sily sú alergické na každý pokus slobodu slova a zhromažďovania obmedziť. A tieto pokusy - svete div sa! – prichádzajú práve zo strany víťaza „demokratických“ volieb.

Prečo úvodzovky? Víťaz volieb nevzišiel z hlasovania občanov vo voľbách, ale zo zákulisného kšeftovania Moslimského bratstva a Junty, takpovediac z ruky do ruky. My vám, vy nám. Fifty:fifty. A toto kšeftovania zdehonestovalo prípadné volebné víťazstvo Mursího. Ak by aj naozaj vyhral, je nedôstojné víťaza obchodovať so svojím víťazstvom. A to práve sa stalo. Muslimské bratstvo spravilo s Juntou obchod: my uznávame vaše rozpustenie nami ovládaného parlamentu (bez ohľadu na to, či jeho zvolenie bolo, alebo nebolo v rozpore s ústavou), vy uznáte víťazstvo nášho kandidáta v prezidentských voľbách (bez ohľadu na to, či naozaj získal najvyšší počet platných voličských hlasov). Rozdiel v počte hlasov medzi kandidátmi v druhom kole a následné prepočítavanie hlasov ústrednou volebnou komisiou (kde počet neplatných, resp. „zneplatnených“ hlasov mohol skóre vyrovnať, i zmeniť) dáva obrovský priestor na pochybnosti. A, medzi nami, ani v prvom kole nebolo všetko kóšer. Teda vlastne halál.

Počúvať fámy a klebety na káhirských uliciach je niekedy osožnejšie, než sledovať správy médií. Skúsenosť hovorí, že v pouličných klebetách je viac pravdy, než v tlačových správach a oficiálnych vyhláseniach. A pouličné klebety tvrdia, že voľby boli zmanipulované. Obe kolá. V prvom v skutočnosti postúpil Muhammad Mursí a Hamdín Sabbáhí, no manipuláciou pri prepočítavaní neplatných a spochybnených volebných lístkov za druhého v poradí označili Šafíqa. To isté sa stalo aj v druhom kole. V skutočnosti vyhral Šafíq, no tým istým spôsobom , ako v prvom kole, urobili víťazom Mursího. Čo je na tom pravdy, nevedno...

No tie isté „zdroje“ tvrdia, že Bratstvo bolo pripravené rozpútať v uliciach masakry, ak za víťaza volieb nebude označený Mursí. A práve toto napísal súkromný denník Dustúr v úvodníku predminulú sobotu.. A možno ešte niečo navyše, lenže to sa nedozvieme. Celý náklad bol skonfiškovaný pre „bezprecedentný útok na demokratický zvoleného prezidenta“. (A vraj aj pre vyvolávanie náboženských nepokojov komentovaním udalostí v Dahšúre, ktoré na stránky európskych denníkov ešte nedorazili.)

Horšie veci už zniesol papier slobodných médií v Egypte. Akcia proti denníku Dustúr vyvolala preto skôr podozrenie, že úvodník trafil klinec po hlavičke, resp. prezrádzal aj nejaké dôkazy. Denník Dustúr bol v čase Mubárakovho režimu silne kritický voči štátnej moci, až kým nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov, aj vedenia redakcie. Následne sa stal... no, mierne povedané, servilným. Tá istá, „promubárakovská“ redakcia je tam aj dnes. Na jej obranu sa postavili jej niekdajší najväčší kritici, ľudia, ktorých kritický hlas bolo hlasno počuť aj za bývalého režimu. Ľudia, ktorí vždy kritizovali neprávosti moci.

Pretože, sloboda slova neznamená len to, že môžeme slobodne hovoriť, čo sa nám zachce, ale aj to, že občas musíme počúvať aj slová, ktoré sa nám počuť nechce. Na to občas zabúdame aj na Slovensku.

Mimovládne organizácie, odborové i profesijné združenia, novinári, spisovatelia aj iné osobnosti pozdvihli hlas na obranu slobody slova. A pritom vyšlo najavo niekoľko nie veľmi príjemných právd o vznikajúcej autocenzúre v mnohých formálne nezávislých médiách. Vyškrtnuté komentáre, skrátené eseje, odmietnuté články.  

Na cti novej vláde nepridá ani výmena šéfov v štátom vlastnených periodikách. Každú kritiku sa síce snaží odbiť tvrdením, že to iba „staré štruktúry“ sa brána zmenám, no až komicky občas pôsobí, že na vedúce posty občas dosadzuje práve ľudí spätých s bývalým režimom, ktorí sú ale ochotní slúžiť novým pánom.

 Samozrejme, víťaz berie všetko, aj v Egypte tak vravia. No (spochybniteľné) víťazstvo Mursího nebolo až také drvivé, aby si v jeho mene mohlo Moslimské bratstvo nárokovať celé „všetko“.

Čo sme my po revolúcii poznali ako „staré štruktúry“, to sú v dnešnom Egypte „pozostatkovia“. Aj keď by občas bolo asi lepšie napísať „omeškanci“. Ľudia, ktorí nestihli prevrátiť kabát, zmeškali vlak. Práve tých stúpenci vlády obviňujú z organizovania protestov. No medzi organizátormi je aj veľa revolucionárov. Ľudí, pre ktorých totalita totalitou, bez ohľadu na to, či je sekulárna, alebo islamská.

Medzi nespokojencami je aj mnoho kresťanov. Oficiálne síce koptská cirkev vyzýva na pokoj a zmierlivé riešenie prípadných konfliktov, no veľa kresťanských organizácii a skupín už svoju účasť na protestoch potvrdilo. Dokonca, a to tu ešte nebolo, na sociálnych sieťach sa organizuje skupina kresťanskej mládeže, ktorá je so sebevražedným odhodlaním pripravená ísť do akejkoľvek konfrontácie s odporcami protestov a nechať sa dokonca aj zmasakrovať, než by mali ustúpiť.

Silné slová však počuť aj z druhej strany. Donedávna ešte celkom slušný človek, klerik z al-Azharu, člen výboru na vydávanie nábožensko-právnych ediktov, sa vyjadril, že každý dobrý moslim je povinný vystúpiť proti odporcom demokraticky zvoleného prezidenta a má pri tom nie iba právo použiť násilie, ale priam povinnosť zabíjať. Na druhý deň sa síce opravil, vraj jeho slová média prekrútili, on hovoril iba o práve na sebaobranu. Nevedno, či jeho slová naozaj média dezinterpretovali, alebo si iba neskoro uvedomil, že prestrelil a snažil sa zachrániť si povesť. Al-Azhar nie je voči Moslimskému bratstvu priaznivo naklonený a takáto fatwa je doposiaľ niečo nevídané. No za ústretovosťou klerika voči vláde asi bude snaha zapáčiť sa. Prezident „spravil poriadok“ s generalitou armády, to isté čaká asi veľmi skoro aj Al-Azhar. Je len otázkou času, kedy dôjde k výmene na poste šejcha al-Azharu, aj na poste egyptského veľkého muftího.  Hoci to nebude ten najvyšší post, predsa len, pár stoličiek sa uvoľní, je tu nádej na postup smerom hore...

Podobne asi uvažoval aj druhý klerik, trochu menej slušný, toho času ešte stále exulant v Katare, kam ušiel pred trestným stíhaním za pranie špinavých peňazí (nelegálne financovanie Moslimského bratstva?) tesne pred januárovou revolúciou. Len pred pár dňami sa mu dostalo prezidentskej milosti, možno sa chcel odvďačiť, možno zavďačiť. No na adresu potenciálnych demonštrantov proti súčasnej vláde hádzal podobné hromy-blesky, citoval podobné krvavé hadísy.

V Egypte je štátno-zamestnaneckých miest len o čosi menej, než členov Moslimského bratstva. Každému podľa jeho zásluh...

Nevedno, čo je za tým. Snaha pripraviť stúpencov na pouličné boje? Ideologická príprava na konfrontáciu s odporcami. Alebo iba pokus zastrašiť oponentov, aby na demonštrácie ani nepomysleli?  

No horúčkovité prípravy na piatok badať všade. Ichwáni okato organizujú obranu svojich kancelárií, menej okato pripravujú provokatérov a násilníkov (ako tvrdia ich oponenti), ktorí majú protivládne demonštrácie mariť. 

Zaujímavý bude postoj bezpečnostných síl. Policajné orgány sa už nechali počuť, že spravia všetko pre „udržanie verejného poriadku“. Rovnaké slová, ako v januári 2011...  V piatok uvidíme aj to, či je policajný zbor lojálny novej vláde.

Uvidíme všeličo. Alebo aj nič. Protesty 24. a 25. augusta budú dôležitým indikátorom budúceho vývoja v Egypte. Ak sa uskutočnia a povedú k násilnostiam, bude to znamenie, že žiadna konsolidácia politického života Egyptu v blízkej budúcnosti nehrozí. No ak sa neuskutočnia, bude to ešte horšie. Bude to znamením, že Moslimské bratstvo, či už priamo, alebo nepriamo, zastrašilo svojich politických oponentov a nastupuje na cestu svojho totalitného predchodcu.

Ak sa uskutočnia, no prebehnú pokojne... dostaneme odklad v lámaní palice na osudom Egypta.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 26 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 27.08.2012 (kli)

Diskusia k článku obsahuje 6 príspevkov


Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist