V americkom Annapolise začala medzinárodná mierová konferencia o Blízkom východe, ktorá by podľa plánov jej organizátorov mala vytvoriť základy pre rokovania o vytvorení Palestínskeho štátu. Vznešený cieľ, no nemožný. Vidno to už na tom, že namiesto plánovanej konferencie sa dnes začalo len stretnutie.

Na úvod si dovoľme malé extempore a pri pohľade na zoznam pozvaných účastníkov sa počudujme nad tým, prečo na  konferenciu nebol pozvaný Irán. Náš údiv však môže byť pokladaný za antiamerikanizmus a antisemitizmus, preto  okamžite prestaňme. Veď vlastne načo pozývať Irán, čo má čo hovoriť do blízkovýchodného „mierového procesu“? Senegal a Poľsko majú istotne viac čo povedať k problému a na nich organizátori nezabudli.


Odmyslime si slová o mierovom spolunažívaní, z úst vojnových zločincov sú to len prázdne frázy.  Skúsme len odpovedať na pár otázok. Prečo? Ako? Čo z toho?


Prečo?
Prezident USA, hlavný organizátor summitu, to robí zas presne naopak. Teatrálne stretnutie desiatok predstaviteľov krajín i medzinárodných inštitúcií nie je vhodné miesto na vyjednávanie o mierovom procese. Nanajvýš by bolo vhodné ako slávnostné vyvrcholenie, výsledok dlhotrvajúcich zákulisných jednaní. Skúsme si len porovnať toto stretnutie, teda to čo mu predchádzalo, s prípravami jednaní v Madride, či v Oslo. Napriek tomu, že Madrid i Oslo boli dlho a dôkladne pripravované, priniesli dokonca výsledky v podobe konkrétnych dohôd, nakoniec zlyhali. Ich zlyhanie však na ich priebehu a výsledku vidno nebolo.

Annapolis je absolútne nepripravený. Jeho nepripravenosť je dôkaz , že nie je myslený vážne. Nejde o nič, len ukázať svetu, že sa „usilujeme o mier“ všetkými prostriedkami. Prosto zaslepiť oči medzinárodnému spoločenstvu, ktoré je už unavené z americkej politiky na Blízkom východe. No výsledok tejto maškarády je jasný už vopred. Teda načo?
Americká administratíva nie raz svetu ukázala, že je jej bližšie silové riešenie, ako mierové dohody. Pri vyjednávaní mieru je potrebné, aby ustúpili obe strany konfliktu, aby sa dosiahol kompromis. Pri vojnovom riešení vyhrá  silnejší. Načo kompromis, keď môžeme mať všetko?

Teda prečo? Preto že už niet inej možnosti? Alebo len kozmetická úprava jesene vládnutia Busha juniora?


Ako?

Predstavitelia štátov a inštitúcií, vedomí si svojej chvíľkovej dôležitosti sa budú pretekať v ochote dohodnúť sa. Každý bude prístupný na hocijaký kompromis, len nech sa konkrétne preňho nič nezmení. Samozrejme okrem delegácií Izraela a Palestíny. Tie nie sú pripravené robiť nijaké kompromisy.
Ako budú rokovania prebiehať? Každá strana odmietne požiadavky strany druhej, za úsmevov Busha i Riceovej, ktorí budú stále hovoriť o mieri. Bohužiaľ mier si žiada kompromisy a na tie nie sú strany konfliktu pripravené. Kozmetické úpravy, dohoda, že „raz sa dohodneme“,  úsmevy pre tlač, honosné bankety, možno nejaké zbrojné kontrakty v zákulisí, to všetko môže summit priniesť. Úspech by sa dal dosiahnuť iba vtedy, ak by organizátori „tlačili“ rovnako na obe strany. No to je zatiaľ iba sci-fi.   

Čo prinesie stretnutie pre obyvateľov Palestíny? Dostanú svoj štát? (Ako keby sa štát dal od niekoho dostať. Štát treba budovať.) Nedostanú.
Čo prinesie stretnutie pre obyvateľov Izraela? Dostanú mier? (Ako keby sa mier dal od niekoho dostať. Mier treba dosiahnuť.) Nedostanú.

Čo z toho?

Nič. Konferencia neprinesie nijaký úspech. To budú vedieť všetci. No v závere summitu odznejú prázdne frázy o historickej udalosti, o historickej šanci o historickom zmierení. Konkrétnu podobu zmiereniu však nemôžu dať prázdne slová, len skutočné činy.
 
Napriek tomu všetkému, jestvuje tu maličká nádej, že summit predsa len niečo prinesie. Ukáže krajinám Blízkeho východu, že na pomoc a sprostredkovanie USA sa spoliehať nemôžu. Ukáže, že keď chcú niečo riešiť, musia sa dohodnúť medzi sebou. Bez ohľadu nato, či im USA ide na ruku (Izrael), alebo po krku (Sýria), riešenie je len medzi nimi.
Vodcovia Izraela musia pochopiť, že zo strany USA ide o falošné priateľstvo. Dobrý priateľ vás predsa upozorní, keď sa rútite do záhuby, pomôže vám v ťažkostiach, no nebude vám pomáhať pri zločinoch. Ten čo vám pomáha bez ohľadu na to, čo robíte, to nie je dobrý priateľ, to je komplic. Otázka je, či niekto stojí o dobrého priateľa, či spolupáchateľ nie je lepší. No nádej tu je, aj keď veľmi maličká....

ČTK/AP/Gerald Herbert