Spája benefity bežiaceho pásu, steppera, veslovacieho trenažéra a bicykla. Precvičí kompletne celé telo — naraz a bez škodlivých následkov pre kĺby. U nás zľudovel pod názvom orbitrek.

Vo svete je skôr známy ako crossový trenažér, chodecký trenažér alebo jednoducho eliptikal. Jeho zvláštne meno pochádza z toho, že verne simuluje eliptickú dráhu ľudského chodidla pri chôdzi a behu.

Na rozdiel od bežeckého pásu, ktorý čochvíľa oslávi šesťdesiatku, eliptický trenažér tu máme len necelých dvadsať rokov. Vďaka svojim unikátnym vlastnostiam si však rýchlo získal popularitu širokých más a stal sa najobľúbenejším indoorovým trenažérom. V západnej Európe a USA mu dnes dávajú prednosť štyria cvičiaci z piatich.

Prvé verzie eliptických trenažérov, ktoré sa objavili na trhu začiatkom deväťdesiatych rokov, boli v porovnaní s dnešnými špičkovými modelmi len primitívne prototypy.

Pohyb na nich bol neprirodzený a nepríjemný — prerušovali ho trhnutia, zakopnutia a spätné odrazy pri zdvihnutí päty z pedála. Nemali optimalizovanú vzdialenosť medzi pohyblivými pákami, pedálmi a zotrvačníkom, takže malí ľudia sa na nich museli naťahovať a veľkí krčiť.

Ich ďalším nedostatkom bolo, že príliš záviseli od sily nôh. Dôsledkom bola priveľká rýchlosť pohyblivých pák. Pri cvičení mal človek pocit, že sa jeho ramená len pasívne pohybujú namiesto toho, aby zdieľali námahu s nohami.

Vízia beznárazového, celotelového cvičenia však viedla konštruktérov k čoraz lepším strojom.

Zatiaľ najlepší eliptický trenažér postavil v roku 2004 Američan Larry D. Miller. Išiel na to veľmi jednoducho. Zobral kameru a pripevnil ju na auto tesne nad zem. Z idúceho auta nafilmoval pohyb chodidiel svojej dcéry pri behu. Potom skonštruoval zariadenie, ktoré tento pohyb verne zreplikovalo.

Miller si svoj stroj dal patentovať a patent predal spoločnosti Precor. Tá podľa neho začala vyrábať a ďalej zdokonaľovať svoje eliptické trenažéry. Preto stroje z jej dielne patria k technicky najdokonalejším, ale zároveň aj k najdrahším — top model z komerečnej série stojí toľko ako malé osobné auto.

Dôvody rastúcej popularity eliptického trenažéra možno zhrnúť do štyroch bodov.

1.    Ako jediný trenažér ponúka naozaj kompletný celotelový pohyb.  Od pása nadol rozvíja lýtka, stehná a zadok pohybom spájajúcim prvky chôdze, stepperu, bicyklovania a behu. Od pása nahor precvičuje ruky, prsia, brucho a chrbát. Tým nielenže formuje postavu do harmonických a prirodzených proporcií, ale zároveň aj zlepšuje všetkých sedem zložiek fyzickej kondície — čulosť, rovnováhu, skladbu tela, kardiovaskulárnu vytrvalosť, koordináciu, rýchlosť a svalovú silu. Preto je skvelým základom pre všetky iné fyzické aktivity a športy.

2.    Ako jediný trenažér ponúka vysokonámahový pohyb bez nárazov. Preto je vhodnou alternatívou ku všetkým vysokonámahovým aktivitám založeným na behu. Pri behu ste vystavení neustálym nárazom a otrasom. Pri cvičení na eliptickom trenažéri nohy neopustia pedále. To šetrí vaše kĺby, väzy, sľachy a chrbticu. S jemnejším pohybom dosiahnete rovnaký výsledok, ako na bežiacom páse alebo pri behu, ale bez jeho škodlivých následokov.

3.    Na eliptickom trenažéri spálite tri až štyrikrát viac tuku, než pri bežnej chôdzi a o dokonca aj viac tuku, než pri behu. Je to tým, že váš krok je skoro dvakrát dlhší, zapájate aj horné telo a môžete robiť intervaly striedaním tempa, sklonu a odporu.

4.    A napokon štvrtý dôvod — kvalitný eliptický trenažér je takmer nehlučný. Takže ak ho máte doma, nevyrušuje susedov a dá sa pri ňom napríklad pozerať film.

Eliptický trenažér vyhráva aj v porovnaní s druhým najpopulárnejším indoorovým trenažérom, stacionárnym bicyklom.

Na bicykli chodidlá opisujú kruh, čo skracuje šľachy a svaly nôh. Chrbát je ohnutý, čo sa určite nepáči chrbtici. A vaše horné telo je pasívne.

Oproti tomu na eliptickom trenažéri chodidlá opisujú elipsu ako pri chôdzi. Ste vzpriamení, takže chrbtica netrpí, a zapájate aj horné telo. Zo zdravotného hľadiska teda eliptický trenažér poráža stacionárny bicykel  o celú konskú dĺžku.

Na trhu dnes nájdete nespočet značiek a typov eliptických trenažérov — od primitívnych, vŕzgajúcich hračiek, ktoré ponúka za pár stovák každý teleshoping či hypermarket až po sofistikované modely renomovaných značiek. Ako rozpoznať kvalitný trenažér od nekvalitného?

Veľmi jednoducho — zacvičte si na ňom. Pohyb na nekvalitnom trenažéri je ako jazda na trabante. Chôdza na kvalitnom je ako jazda limuzínou. Je plynulá, bez napätia a tlaku. Zdá sa vám, že sa nenamáhate tak veľmi, ako sa v skutočnosti namáhate a cvičenie vám pripadá ľahšie. Je to tým, že kvalitný trenažér verne imituje vaše pohyby pri chôdzi a tak poskytuje najväčší výsledok s najmenšou námahou.

Najvyspelejšie eliptické trenažéry majú zotrvačník vzadu, sú  vybavené aj pohyblivými pákami, nastaviteľným sklonom rampy, meniteľným odporom a umožňujú chôdzu vzad.

Prečo je to všetko dôležité?

Pohyblivé páky spojené s pedálmi umožňujú rovnomerné rozloženie námahy medzi horným a dolným telom — tým, že kráčate a zároveň ťaháte páky k sebe a od seba, precvičujete celé telo.

Nastaviteľný sklon rampy umožňuje zmenu dráhy pedálov, čo simuluje chôdzu do kopca. Výsledok? Zapojíte do cvičenia viac svalových skupín, a to nielen na nohách, ale aj na zadku a na bruchu. V praxi to vyzerá takto.[1]

Pridávanie a uberanie odporu v kombinácii so striedaním tempa je najlepším spôsobom, ako na eliptickom trenažéri  dosiahnuť intervalový pohyb. Ukážku vysokonámahového cvičenia nájdete tu.[2]

Najkvalitnejšie trenažéry umožňujú aj chôdzu vzad. Majú totiž optimalizovanú vzdialenosť medzi zotrvačníkom a pedálmi. Tým dosiahnete maximálny rozsah pohybu aj bez nakláňania, krčenia, naťahovania alebo iného kompromitovania svojej pozície. Výsledok — prirodzený a pohodlný pohyb. Ukážku chôdze vzad nájdete, ak kliknete sem.[3]

No a na záver ešte jedna perlička — voľný štýl na eliptickom trenažéri v mojom podaní.[4]

Nabudúce o  škodlivých následkoch vysokonárazového pohybu.

Autor je filmwalker

www.filmwalker.eu
www.linkedin.com/in/lubosdojcan
www.facebook.com/profile.php?ref=name&id=1586508354